Izaiáš

64 Keby si tak roztrhol nebesia a zostúpil,

aby sa pred tebou roztriasli vrchy,

 2 ako keď oheň stravuje raždie

a privádza vodu do varu!

Vtedy by tvoji protivníci spoznali tvoje meno

a národy by sa pred tebou triasli.

 3 Keď si konal úžasné veci, v ktoré sme ani nedúfali,+

zostúpil si a vrchy sa pred tebou triasli.+

 4 Oddávna nikto nepočul, nikto nespoznal

ani nevidel žiadneho iného Boha okrem teba,

ktorý koná v prospech tých, ktorí naňho trpezlivo čakajú.+

 5 Vyšiel si v ústrety tým, ktorí s radosťou robia, čo je správne,+

tým, ktorí na teba pamätajú a držia sa tvojich ciest.

Keď sme hrešili, hneval si sa,+

a hrešili sme dlho.

 6 Všetci sme ako nečistí,

všetky naše spravodlivé skutky sú ako zakrvavená* handra.+

Všetci uschneme ako lístie

a naše previnenia nás odnesú ako vietor.

 7 Nikto nevzýva tvoje meno,

nikto nič neurobí, aby sa ťa pevne chytil,

lebo si pred nami skryl svoju tvár+

a nechávaš nás hynúť* za* naše hriechy.

My sme hlina a ty si náš Hrnčiar,*+

všetci sme dielom tvojich rúk.

 9 Jehova, nehnevaj sa tak veľmi,+

nepripomínaj si naše viny navždy.

Sion sa stal pustatinou,

Jeruzalem spustošeným miestom.+

11 Náš svätý a slávny* dom,*

v ktorom ťa chválili naši predkovia,

bol vypálený+

a všetko, čo nám bolo drahé, leží v troskách.