Ester

7 A tak kráľ s Hámanom+ prišli na hostinu ku kráľovnej Ester. 2 A znova, aj na druhý deň, keď počas hostiny pili víno, sa kráľ opýtal Ester: „Aká je tvoja prosba, kráľovná Ester? Bude ti splnená! A aká je tvoja žiadosť? Aj keby si žiadala polovicu môjho kráľovstva, dám ti ju!“+ 3 Kráľovná Ester odpovedala: „Ak som získala kráľovu priazeň a ak sa to kráľovi zdá dobré, nech je na moju prosbu ušetrený môj život a na moju žiadosť môj ľud.+ 4 Boli sme totiž predaní,+ ja i môj ľud, aby sme boli zabití, zničení a vyhladení.+ Keby sme boli predaní iba za otrokov a otrokyne, mlčala by som. Ale toto nešťastie by sa nemalo dopustiť, lebo spôsobí škodu aj kráľovi.“

5 Kráľ Ahasver povedal kráľovnej Ester: „Kto to je a kde je ten človek, ktorý sa opovážil urobiť niečo také?“ 6 Ester povedala: „Ten protivník a nepriateľ je tento zlý Háman!“

Vtedy sa Háman roztriasol od strachu pred kráľom a kráľovnou. 7 Kráľ v prudkom hneve vstal od hostiny a vyšiel do záhrady paláca. A Háman sa postavil a začal prosiť kráľovnú Ester, aby mu zachránila život, lebo si uvedomil, že kráľ je rozhodnutý potrestať ho. 8 Keď sa kráľ vrátil zo záhrady paláca a uvidel, že Háman sa hodil na ležadlo, na ktorom bola Ester, zvolal: „Čo?! On chce ešte aj znásilniť kráľovnú v mojom vlastnom dome?“ Len čo kráľ vyslovil tieto slová, Hámanovi zakryli tvár. 9 Vtedy Charbona,+ jeden z kráľových dvorných úradníkov, povedal: „Háman urobil aj kôl, na ktorý chcel povesiť Mardocheja,+ toho, ktorý svojou správou zachránil kráľa.+ Stojí pri Hámanovom dome, 50 lakťov* vysoký.“ Nato kráľ povedal: „Poveste ho naň.“ 10 A tak Hámana povesili na kôl, ktorý pripravil pre Mardocheja, a kráľov prudký hnev sa utíšil.