Jozua
22 V tom čase Jozua zvolal Rúbenovcov, Gádovcov a polovicu kmeňa Manašše 2 a povedal im: „Urobili ste všetko, čo vám prikázal Jehovov služobník Mojžiš.+ I mňa ste poslúchali vo všetkom, čo som vám prikázal.+ 3 Celý ten čas až dodnes ste neopustili svojich bratov+ a splnili ste príkaz, ktorý vám dal Jehova, váš Boh.+ 4 Teraz Jehova, váš Boh, doprial vašim bratom odpočinok, tak ako im sľúbil.+ Môžete sa teda vrátiť domov do krajiny, ktorú vám dal Jehovov služobník Mojžiš na druhej strane* Jordánu.+ 5 Len svedomito dodržujte prikázania a Zákon, ktorý vám dal Jehovov služobník Mojžiš:+ Milujte Jehovu, svojho Boha,+ choďte po všetkých jeho cestách,+ dodržiavajte jeho prikázania,+ verne sa ho držte+ a slúžte mu+ celým svojím srdcom a celou svojou dušou.“*+
6 Potom ich Jozua požehnal a poslal ich domov a oni odišli do svojich stanov. 7 Jednej polovici kmeňa Manašše dal Mojžiš už predtým dedičstvo v Bášane+ a druhej polovici dal Jozua dedičný podiel spolu s ich bratmi na západnej strane Jordánu.+ Keď ich Jozua posielal domov, požehnal ich 8 a povedal: „Vraciate sa do svojich stanov s veľkým bohatstvom, s početným dobytkom, so striebrom a zlatom, meďou a železom a s množstvom odevov.+ Podeľte sa so svojimi bratmi o to, čo ste ukoristili+ svojim nepriateľom.“
9 Potom Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Manašše odišli od ostatných Izraelitov zo Šíla v krajine Kanaán a vrátili sa do krajiny Gileád,+ do krajiny, ktorú dostali a v ktorej sa usadili na Jehovovo nariadenie dané prostredníctvom Mojžiša.+ 10 Keď Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Manašše prišli k Jordánu v krajine Kanaán, postavili tam veľký, nápadný oltár. 11 Po nejakom čase sa k ostatným Izraelitom doniesla správa:+ „Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Manašše postavili oltár pri Jordáne na hranici krajiny Kanaán na strane, ktorá patrí Izraelitom.“ 12 Keď sa o tom Izraeliti dopočuli, všetci sa zhromaždili v Šíle,+ aby proti nim vytiahli do boja.
13 A vyslali k Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Manašše do krajiny Gileád Pinchasa,+ syna kňaza Eleazára, 14 a s ním desať náčelníkov. Každý náčelník zastupoval jeden izraelský kmeň a bol hlavou svojho rodu medzi izraelskými tisícami.+ 15 Keď prišli k Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Manašše do krajiny Gileád, povedali im:
16 „Toto hovorí celý Jehovov ľud: ‚Ako ste mohli takto zradiť+ Boha Izraela? Odvrátili ste sa od Jehovu. Postavili ste si oltár a vzbúrili ste sa proti Jehovovi.+ 17 Nestačilo nám previnenie, ktorého sme sa dopustili pri Peore? Od toho hriechu sme sa dodnes neočistili, hoci na Jehovov ľud prišla pohroma.+ 18 A vy sa teraz odvraciate od Jehovu! Ak sa vy dnes vzbúrite proti Jehovovi, zajtra sa on rozhorčí na celý Izrael.+ 19 Ak je krajina, ktorú ste obsadili, nečistá, prejdite do krajiny, ktorú vlastní Jehova+ a kde stojí Jehovov svätostánok,+ a usaďte sa medzi nami. Ale nebúrte sa proti Jehovovi a nerobte z nás buričov tým, že si k oltáru Jehovu, nášho Boha, staviate ďalší oltár.+ 20 Či neprišlo rozhorčenie proti celému izraelskému ľudu, keď sa Achan,+ Zerachov syn, zachoval neverne a neposlúchol príkaz, ktorý sa týkal toho, čo sa malo zničiť?*+ A nebol sám, kto za to previnenie zomrel.‘“+
21 Nato Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Manašše odpovedali hlavám izraelských tisícov:*+ 22 „Jehova, Boh bohov!* Jehova, Boh bohov!+ On to vie a dozvie sa to aj Izrael. Ak sme sa vzbúrili a zradili sme Jehovu, nech nás dnes neušetrí. 23 Ak sme si postavili oltár preto, že sme sa odvrátili od Jehovu a chceli sme na ňom prinášať zápalné obete, obilné obete a obete spoločenstva, nech nás Jehova potrestá.+ 24 Ale my sme to urobili z iného dôvodu. Báli sme sa, aby v budúcnosti vaši synovia nepovedali našim synom: ‚Akým právom uctievate Jehovu, Boha Izraela, spolu s nami?* 25 Jehova dal Jordán ako hranicu medzi nami a vami, Rúbenovci a Gádovci. Nemáte s Jehovom nič spoločné.‘ A tak by vaši synovia bránili našim synom uctievať* Jehovu.
26 Preto sme si povedali: ‚Musíme postaviť oltár, nie na prinášanie zápalných a iných obetí, 27 ale aby bol svedkom medzi vami a nami+ a našimi potomkami,* že budeme uctievať Jehovu svojimi zápalnými obeťami, obeťami spoločenstva a inými obeťami.+ Vaši synovia potom nebudú môcť povedať našim synom: „Nemáte s Jehovom nič spoločné.“‘ 28 Uvažovali sme: ‚Keby to v budúcnosti nám a našim potomkom* povedali, odpovieme im: „Pozrite sa na oltár podobný Jehovovmu oltáru, ktorý naši predkovia urobili nie na zápalné ani iné obete, ale aby bol svedkom medzi vami a nami.“‘ 29 Ani by nám nenapadlo, aby sme sa vzbúrili proti Jehovovi a odvrátili sa od Jehovu!+ Nechceli sme postaviť oltár na zápalné, obilné ani iné obete, pretože už máme oltár Jehovu, nášho Boha, ktorý je pred jeho svätostánkom.“+
30 Keď kňaz Pinchas a náčelníci zhromaždenia, ktorí boli hlavami izraelských tisícov,* počuli, čo povedali potomkovia Rúbena, Gáda a Manaššeho, upokojilo ich to.+ 31 Pinchas, syn kňaza Eleazára, teda povedal potomkom Rúbena, Gáda a Manaššeho: „Dnes sme sa presvedčili, že Jehova je stále uprostred nás, lebo vidíme, že ste Jehovu nezradili. Zachránili ste Izrael z Jehovovej ruky.“
32 Potom sa Pinchas, syn kňaza Eleazára, a náčelníci vrátili z krajiny Gileád od Rúbenovcov a Gádovcov do krajiny Kanaán k ostatným Izraelitom a podali im správu. 33 A Izraelitov tá správa uspokojila. Chválili Boha a už nehovorili o tom, že vytiahnu do boja proti Rúbenovcom a Gádovcom, aby zničili ich krajinu.
34 A tak Rúbenovci a Gádovci oltár pomenovali* a povedali: „Je svedkom medzi nami, že Jehova je pravý Boh.“