Prvá Kráľov
21 Po týchto udalostiach sa stalo toto: V Jezreeli+ vedľa paláca samárskeho kráľa Achaba mal vinicu Jezreelčan Nábot. 2 Achab navrhol Nábotovi: „Daj mi svoju vinicu, lebo je blízko môjho domu, a ja si z nej urobím zeleninovú záhradu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu, alebo ak chceš, dám ti za ňu peniaze.“ 3 Ale Nábot povedal Achabovi: „Nemôžem ti dať dedičstvo po svojich predkoch, lebo Jehovovi by sa to nepáčilo.“+ 4 Achab sa vrátil domov mrzutý a skľúčený, pretože mu Jezreelčan Nábot povedal: „Nedám ti dedičstvo po svojich predkoch.“ Ľahol si na posteľ, otočil sa k stene a odmietal jesť.
5 Prišla za ním jeho manželka Jezábel+ a spýtala sa ho: „Prečo si* taký smutný a nechceš jesť?“ 6 Povedal jej: „Hovoril som s Jezreelčanom Nábotom a navrhol som mu: ‚Predaj mi svoju vinicu. Alebo ak chceš, dám ti namiesto nej inú vinicu.‘ Ale on mi povedal, že mi ju nedá.“ 7 Jeho manželka Jezábel mu povedala: „Si predsa kráľom Izraela. Vstaň, najedz sa a už sa netráp. Postarám sa o to, aby si dostal vinicu Jezreelčana Nábota.“+ 8 A tak v Achabovom mene napísala listy, zapečatila ich jeho pečaťou+ a poslala ich starším+ a urodzeným mužom v meste, kde býval Nábot. 9 V listoch napísala: „Vyhláste pôst a Nábota posaďte do čela ľudu. 10 Oproti nemu posaďte dvoch naničhodníkov a tí nech proti nemu svedčia:+ ‚Preklínal si Boha a kráľa!‘+ Potom ho vyveďte a ukameňujte na smrť.“+
11 Starší a urodzení muži z mesta, kde býval Nábot, urobili tak, ako im Jezábel nariadila v listoch. 12 Vyhlásili pôst a posadili Nábota do čela ľudu. 13 Potom prišli dvaja naničhodníci, posadili sa oproti Nábotovi a pred ľudom ho obvinili: „Nábot preklínal Boha a kráľa!“+ Nakoniec ho ľudia vyviedli za mesto a ukameňovali na smrť.+ 14 Potom poslali Jezábel odkaz: „Nábot bol ukameňovaný, zomrel.“+
15 Keď Jezábel počula, že bol Nábot ukameňovaný na smrť, povedala Achabovi: „Vstaň. Tú vinicu, ktorú ti Jezreelčan Nábot+ odmietol predať, už môžeš zabrať, lebo Nábot už nežije. Je mŕtvy.“ 16 Len čo Achab počul, že Nábot je mŕtvy, vstal a šiel zabrať jeho vinicu.
17 Vtedy Jehova povedal Eliášovi+ Tišbejskému: 18 „Vstaň, choď do Samárie za izraelským kráľom Achabom.+ Je v Nábotovej vinici, ktorú šiel zabrať. 19 Povedz mu: ‚Toto hovorí Jehova: „Zavraždil si človeka+ a teraz zaberáš jeho majetok?“‘+ Potom mu povedz: ‚Toto hovorí Jehova: „Na mieste, kde psy lízali Nábotovu krv, budú lízať aj tvoju.“‘“+
20 Achab povedal Eliášovi: „Tak si ma našiel, môj nepriateľ!“+ A on povedal: „Našiel som ťa. Boh hovorí: ‚Pretože si sa zapredal, aby si konal to, čo je zlé v Jehovových očiach,+ 21 privediem na teba nešťastie. Dôkladne za tebou zametiem. Vyhladím Achabovi v Izraeli každého, kto je mužského rodu,*+ aj bezmocného a slabého.+ 22 Urobím s tvojím domom to isté čo s domom Jeroboáma,+ Nebatovho syna, a s domom Bášu,+ Achijahovho syna, pretože svojím konaním si vzbudzoval môj hnev a zviedol si Izrael na hriech.‘ 23 A o Jezábel Jehova hovorí: ‚Psy zožerú Jezábel na jezreelskej pôde.+ 24 Kto z Achabovej rodiny zomrie v meste, toho zožerú psy, a kto zomrie v poli, toho zožerú vtáky.+ 25 Nikto sa tak nezapredal, aby robil to, čo je zlé v Jehovových očiach, ako Achab+ pod vplyvom svojej manželky Jezábel.+ 26 Robil tie najohavnejšie veci, klaňal sa odporným modlám,* ako to robili Amorejci, ktorých Jehova vyhnal pred Izraelitmi.‘“+
27 Keď to Achab počul, roztrhol svoj odev a obliekol si vrecovinu. Postil sa, ležal vo vrecovine a chodil skľúčený. 28 Vtedy Jehova povedal Eliášovi Tišbejskému: 29 „Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril?+ Za to, že sa predo mnou pokoril, neprivediem nešťastie za jeho života. Nešťastie na jeho dom privediem za dní jeho syna.“+