Jeremiáš
2 Jehova mi povedal: 2 „Choď a volaj, nech to Jeruzalem počuje: ‚Toto hovorí Jehova:
„Dobre si pamätám, akú oddanosť* si prejavovala* v mladosti,+
ako si ma milovala, keď si bola zasnúbená,+
ako si ma nasledovala v pustatine,
v neosiatej krajine.+
3 Izrael bol pre Jehovu svätý,+ bol ako prvé plody z jeho úrody.“‘
‚Kto mu chce uškodiť, dopúšťa sa viny.
Príde naňho nešťastie,‘ vyhlasuje Jehova.“+
4 Počujte Jehovovo slovo, Jakobovi potomkovia,
všetky rody Izraela.
5 Toto hovorí Jehova:
„Akú chybu na mne našli vaši predkovia,+
že sa odo mňa tak vzdialili,
6 Nepýtali sa: ‚Kde je Jehova,
ktorý nás vyviedol z Egypta,+
ktorý nás viedol pustatinou,
pustou krajinou+ plnou jám,
vyprahnutou+ a temnou krajinou,
ktorou nikto neprechádza
a v ktorej žiadny človek nebýva?‘
Ale keď ste tam prišli, poškvrnili ste moju krajinu,
moje dedičstvo ste urobili odporným.+
8 Kňazi sa nepýtali: ‚Kde je Jehova?‘+
Tí, čo sa zaoberali Zákonom, ma nepoznali,
pastieri sa proti mne vzbúrili,+
proroci prorokovali v mene Baala+
a nasledovali bohov, ktorí nemôžu nijako pomôcť.
9 ‚Preto sa budem s vami ďalej súdiť,‘+ vyhlasuje Jehova,
‚a budem sa súdiť aj so synmi vašich synov.‘
10 ‚Preplavte sa k brehom* Kittimu+ a pozrite sa.
Pošlite poslov do Kedáru+ a poriadne sa zamyslite,
či sa už stalo niečo také.
11 Vymenil nejaký národ svojich bohov za takých, čo nie sú bohmi?
Ale môj ľud vymenil moju slávu za to, čo je bezcenné.+
12 Zhrozte sa nad tým, nebesia,
traste sa od veľkej hrôzy,‘ vyhlasuje Jehova,
13 ‚lebo môj ľud urobil dve zlé veci:
14 ‚Je Izrael sluhom? Otrokom narodeným v domácnosti?
Tak prečo sa stal korisťou?
Jeho krajinu zmenili na desivú pustatinu,
jeho mestá vypálili a nechali opustené.
16 Obyvatelia Nofu*+ a Tachpanesu+ spásajú temeno tvojej hlavy.
17 Nemôžeš si za to sama?
Veď si opustila Jehovu, svojho Boha,+
keď ťa viedol po ceste.
19 Nech ťa napráva tvoje zlo
a nech ťa karhá tvoja nevernosť.
Spoznaj a uvedom si, aké zlé a trpké+
je opustiť Jehovu, svojho Boha.
Nemáš bázeň predo mnou,‘+ vyhlasuje Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk.*
Ale povedala si: „Nebudem ti slúžiť.“
21 Zasadil som ťa ako ušľachtilý vinič,+ vypestovaný z najlepšieho semena.
Ako to, že si sa mi zvrhla na cudzí divý vinič?‘+
22 ‚Aj keby si sa vydrhla sódou* a nešetrila lúhom,*
škvrna tvojej viny zostane predo mnou,‘+ vyhlasuje Zvrchovaný Pán Jehova.
23 Ako môžeš povedať: ‚Nepoškvrnila som sa,
nenasledovala som Baalov‘?
Len sa pozri, čo si robila v údolí,
zamysli sa nad svojím konaním.
Si ako rýchla mladá ťava,
ktorá splašene pobehuje sem a tam po cestách,
24 ako divá oslica zvyknutá na pustatinu,
ktorá vo svojej roztúženosti* vetrí vietor.
Kto ju zadrží v jej ruji?
Žiaden samec sa nemusí unavovať jej hľadaním,
v období párenia* ju nájde.
25 Daj si pozor, aby si nezostala bosá
a aby ti od smädu nevyschlo v hrdle.
Ale povedala si: ‚Nie, nechaj ma!+
26 Ako sa zahanbí zlodej, keď ho chytia,
tak sa zahanbia Izraeliti,
oni, ich králi a ich kniežatá,
ich kňazi a ich proroci.+
Mne sa však obrátili chrbtom, nie tvárou.+
Ale keď ich postihne nešťastie, volajú:
‚Príď a zachráň nás!‘+
28 Kde sú tvoji bohovia, ktorých si si urobila?+
Nech prídu a zachránia ťa v čase tvojho nešťastia, ak to dokážu.
Veď tvojich bohov, Júda, je toľko ako tvojich miest.+
29 ‚Prečo ma obviňujete?
Prečo ste sa proti mne všetci vzbúrili?‘+ vyhlasuje Jehova.
Váš vlastný meč požieral vašich prorokov+
ako dravý lev.
31 Dbajte na Jehovovo slovo, vy z tejto generácie.
Stal som sa pre Izrael pustatinou
alebo krajinou tiesnivej tmy?
Prečo môj ľud hovorí: ‚Sme voľní,
už k tebe neprídeme‘?+
Ale môj ľud na mňa už dávno zabudol.+
33 Ako sa len vyznáš, žena, v hľadaní lásky!
Stala si sa skúsenou v skazenosti.+
Krv je na všetkých tvojich šatách.+
35 ‚Som nevinná,‘ tvrdíš.
‚Už sa na mňa určite nehnevá.‘
Ale ja nad tebou vykonám rozsudok
za to, že hovoríš: ‚Nezhrešila som.‘
36 Prečo berieš na ľahkú váhu, že si taká nestála?
S nimi neuspeješ.“