Prvá Kráľov

8 Potom kráľ Šalamún zvolal+ izraelských starších, všetky hlavy kmeňov a náčelníkov rodov Izraela.+ Prišli k nemu do Jeruzalema, aby vyniesli truhlu Jehovovej zmluvy z Dávidovho mesta,+ čiže zo Sionu.+ 2 Všetci Izraeliti sa zhromaždili na sviatok* ku kráľovi Šalamúnovi v mesiaci etanim,* čiže v siedmom mesiaci.+ 3 Keď prišli všetci starší Izraela, kňazi zdvihli truhlu.+ 4 A preniesli truhlu Jehovovej zmluvy, stan stretávania+ a všetko sväté náčinie, ktoré bolo v stane. Niesli ich kňazi a Léviti.* 5 Kráľ Šalamún a všetci Izraeliti, ktorí sa k nemu zhromaždili, boli pred truhlou a obetovali toľko oviec a dobytka,+ že sa to nedalo ani spočítať.

6 Potom kňazi priniesli truhlu Jehovovej zmluvy na jej miesto,+ do najvnútornejšej miestnosti domu, do Najsvätejšej, pod krídla cherubínov.+

7 Keďže krídla cherubínov boli rozprestreté nad miestom, kde stála truhla, cherubíni zahaľovali truhlu i jej tyče.+ 8 Tyče+ boli také dlhé, že ich konce bolo vidieť zo Svätej pred najvnútornejšou miestnosťou, ale zvonku ich nebolo vidieť. Sú tam až dodnes. 9 V truhle nebolo nič, iba dve kamenné tabuľky,+ ktoré tam vložil Mojžiš+ na Chorebe, keď Jehova uzavrel zmluvu+ s Izraelitmi po ich odchode z Egypta.+

10 Keď kňazi vyšli zo svätého miesta, Jehovov dom naplnil oblak.+ 11 Kňazi nemohli pre ten oblak konať svoju službu, lebo Jehovova sláva naplnila Jehovov dom.+ 12 Vtedy Šalamún povedal: „Jehova, ty sám si vyhlásil, že budeš bývať v hustej temnote.+ 13 A ja som ti postavil vznešený dom, trvalé miesto, aby si tam býval naveky.“+

14 Potom sa kráľ obrátil tvárou k celému zhromaždeniu Izraela a požehnal ho. A celé zhromaždenie stálo.+ 15 Povedal: „Nech je chválený Jehova, Boh Izraela, ktorý dal vlastnými ústami sľub môjmu otcovi Dávidovi a vlastnou rukou splnil, čo povedal: 16 ‚Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nevyvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni mesto na stavbu domu, v ktorom by prebývalo moje meno,+ ale vyvolil som si Dávida, aby vládol nad mojím ľudom Izraelom.‘ 17 A v srdci môjho otca Dávida bola túžba postaviť dom menu Jehovu, Boha Izraela.+ 18 Ale Jehova povedal môjmu otcovi Dávidovi: ‚Z celého srdca túžiš postaviť dom môjmu menu a je dobré, že po tom vo svojom srdci túžiš. 19 No ty ten dom nepostavíš. Dom môjmu menu postaví tvoj syn, ktorý sa ti narodí.‘*+ 20 A Jehova splnil svoj sľub. Nastúpil som na izraelský trón po svojom otcovi Dávidovi, tak ako Jehova sľúbil, a postavil som dom menu Jehovu, Boha Izraela.+ 21 A pripravil som miesto pre truhlu so zmluvou,+ ktorú Jehova uzavrel s našimi predkami, keď ich vyviedol z egyptskej krajiny.“

22 Potom sa Šalamún postavil pred Jehovov oltár pred celým izraelským zhromaždením, vystrel ruky k nebu+ 23 a povedal: „Jehova, Bože Izraela, ani hore v nebesiach, ani dolu na zemi nie je taký Boh, ako si ty,+ ktorý dodržiavaš zmluvu a prejavuješ vernú lásku+ svojim služobníkom, ktorí ti slúžia celým svojím srdcom.+ 24 Dodržal si to, čo si sľúbil svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi. Vlastnými ústami si dal sľub a dnes si ho vlastnou rukou splnil.+ 25 A teraz, Jehova, Bože Izraela, splň sľub, ktorý si dal svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi: ‚Ak budú tvoji synovia dbať na to, aby žili tak, ako si prajem, ako si to robil ty, na izraelskom tróne nebude predo mnou nikdy chýbať tvoj potomok.‘+ 26 Bože Izraela, nech sa, prosím, splní tvoj sľub, ktorý si dal môjmu otcovi, svojmu služobníkovi Dávidovi.

27 Bude však Boh naozaj bývať na zemi?+ Veď ani samo nebo, nebesia nebies ťa nemôžu obsiahnuť,+ o čo menej tento dom, ktorý som postavil!+ 28 Jehova, môj Bože, venuj pozornosť modlitbe svojho služobníka a jeho prosbe o priazeň. Vypočuj volanie o pomoc a modlitbu, ktorú ti dnes tvoj služobník predkladá. 29 Nech sú tvoje oči dňom i nocou upreté na tento dom, na miesto, o ktorom si povedal: ‚Tam bude moje meno.‘+ Vypočuj modlitbu, ktorú sa bude tvoj služobník modliť smerom k tomuto miestu.+ 30 Vypočuj svojho služobníka a svoj ľud Izrael, keď sa bude modliť smerom k tomuto miestu a prosiť ťa o priazeň. Vypočuj zo svojho príbytku v nebesiach,+ vypočuj a odpusť.+

31 Keď sa niekto prehreší proti svojmu blížnemu a ten ho prinúti vysloviť prísahu* a zaviaže ho ňou* a on príde pred tvoj oltár v tomto dome, kým je pod prísahou,*+ 32 potom vypočuj z nebies, zasiahni a rozsúď svojich služobníkov. Zlého označ za vinného* a potrestaj ho za to, čo urobil, a spravodlivého vyhlás za nevinného* a odmeň ho za jeho spravodlivosť.+

33 Keď tvoj ľud Izrael utrpí porážku od nepriateľov, lebo hrešil proti tebe,+ ale vráti sa k tebe a bude chváliť tvoje meno,+ modliť sa a úpenlivo ťa prosiť o priazeň v tomto dome,+ 34 potom ho vypočuj z nebies, odpusť hriech svojho ľudu Izraela a priveď ich späť do krajiny, ktorú si dal ich predkom.+

35 Keď bude nebo zavreté a nebude dážď,+ lebo hrešili proti tebe,+ ale potom sa budú modliť smerom k tomuto miestu a chváliť tvoje meno a odvrátia sa od svojich hriechov, lebo si ich pokoril,*+ 36 vypočuj z nebies a odpusť svojim služobníkom, svojmu ľudu Izraelu, ich hriech. Pouč ich+ o správnej ceste, ktorou majú ísť, a daj dážď na svoju krajinu,+ ktorú si dal svojmu ľudu ako dedičstvo.

37 Ak bude krajinu pustošiť hlad,+ mor, vysušujúci vietor, pleseň+ alebo roje kobyliek,* ak nepriateľ obľahne niektoré z miest* v tejto krajine alebo ak nastane akákoľvek iná pohroma či choroba,+ 38 potom každú modlitbu, každú prosbu o priazeň,+ ktorú vysloví ktorýkoľvek človek alebo celý tvoj ľud Izrael (veď každý pozná bolesť svojho srdca),+ keď vystrie ruky smerom k tomuto domu, 39 vypočuj z nebies, zo svojho príbytku,+ a odpusť.+ Zasiahni a odplať každému podľa jeho konania,+ lebo poznáš jeho srdce (veď ty jediný dobre poznáš srdce každého človeka),+ 40 aby sa ťa báli po všetky dni, kým budú žiť v krajine, ktorú si dal našim predkom.

41 A keď cudzinec, ktorý nepatrí k tvojmu ľudu Izraelu, príde zo vzdialenej krajiny, lebo počul o tvojom mene*+ 42 (lebo budú počuť o tvojom veľkom mene,+ o tvojej mocnej ruke a o tvojom vystretom ramene), a bude sa modliť smerom k tomuto domu, 43 vypočuj ho z nebies, zo svojho príbytku,+ a urob všetko, o čo ťa cudzinec prosí, aby všetky národy zeme poznali tvoje meno a báli sa ťa+ tak ako tvoj ľud Izrael a aby spoznali, že tento dom, ktorý som postavil, nesie tvoje meno.

44 Keď tvoj ľud vytiahne do vojny proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho pošleš,+ a bude sa k tebe, Bože Jehova, modliť+ smerom k mestu, ktoré si si vyvolil,+ a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,+ 45 vypočuj z nebies ich modlitbu a ich prosbu o priazeň a vykonaj pre nich spravodlivosť.

46 Keď proti tebe zhrešia (veď niet človeka, ktorý by nehrešil)+ a ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľom, ktorí ich odvedú ako zajatcov do nepriateľskej krajiny, ďalekej či blízkej,+ 47 ale oni sa spamätajú v krajine, kam boli odvedení do zajatia,+ vrátia sa k tebe+ a budú ťa v krajine svojich nepriateľov úpenlivo prosiť o priazeň+ so slovami: ‚Zhrešili sme a previnili sme sa, konali sme skazene,‘+ 48 a vrátia sa k tebe celým svojím srdcom+ a celou svojou dušou* v krajine svojich nepriateľov, ktorí ich odviedli do zajatia, a budú sa k tebe modliť smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich predkom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,+ 49 vypočuj z nebies, zo svojho príbytku,+ ich modlitbu a ich prosbu o priazeň a vykonaj pre nich spravodlivosť. 50 Odpusť svojmu ľudu, ktorý proti tebe zhrešil, odpusť mu všetky hriechy, ktorých sa proti tebe dopustil. Daj, aby ich nepriatelia pocítili voči nim ľútosť a zľutovali sa nad nimi+ 51 (lebo sú tvojím ľudom a tvojím dedičstvom,+ ktoré si vyviedol z Egypta,+ zvnútra tej taviacej pece).+ 52 Nech sú tvoje oči otvorené k prosbe o priazeň,+ ktorú ti predkladá tvoj služobník i tvoj ľud Izrael, a kedykoľvek budú k tebe volať,* vypočuj ich.+ 53 Veď si si ich oddelil ako dedičstvo zo všetkých národov zeme,+ ako si vyhlásil prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša, keď si našich predkov vyviedol z Egypta, Zvrchovaný Pán Jehova.“

54 Keď Šalamún dokončil celú túto modlitbu k Jehovovi i prosbu o priazeň, vstal spred Jehovovho oltára, kde kľačal na kolenách s rukami roztvorenými k nebu.+ 55 Postavil sa a mocným hlasom požehnal celé zhromaždenie Izraela: 56 „Nech je chválený Jehova, ktorý splnil svoj sľub a dal svojmu ľudu Izraelu odpočinok.+ Nezlyhal ani jediný zo všetkých jeho dobrých sľubov, ktoré dal prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša.+ 57 Nech je Jehova, náš Boh, s nami, ako bol s našimi predkami.+ Nech nás nenechá bez pomoci a neopustí.+ 58 Nech nakloní naše srdcia k sebe,+ aby sme chodili po všetkých jeho cestách a dodržiavali jeho prikázania, nariadenia a zákony, ktoré dal našim predkom. 59 A nech Jehova, náš Boh, dňom i nocou pamätá na tieto moje slová, ktorými som Jehovu úpenlivo prosil o priazeň, aby vykonal spravodlivosť pre svojho služobníka a pre svoj ľud Izrael každý deň, keď to bude potrebné, 60 aby všetky národy zeme spoznali, že len Jehova je pravý Boh+ a nikto iný!+ 61 Nech je vaše srdce úplne oddané+ Jehovovi, nášmu Bohu. Poslúchajte jeho nariadenia a dodržiavajte jeho prikázania, tak ako to robíte dnes.“

62 Potom kráľ a s ním celý Izrael predložili Jehovovi množstvo obetí.+ 63 Šalamún predložil Jehovovi ako obete spoločenstva+ 22 000 kusov dobytka a 120 000 oviec. Tak kráľ a všetci Izraeliti zasvätili Jehovov dom.+ 64 V ten deň musel kráľ posvätiť stred nádvoria pred Jehovovým domom, aby mohol priniesť zápalné obete, obilné obete a tuk obetí spoločenstva. Musel ich priniesť tam, pretože všetky tie zápalné obete, obilné obete a tuk+ obetí spoločenstva sa nezmestili na medený oltár,+ ktorý je pred Jehovom. 65 V tom čase Šalamún slávil sviatok+ s celým Izraelom, s množstvom ľudí z celej krajiny od Lebo-Chamatu* až po Egyptské riečne údolie.*+ Slávili sviatok pred tvárou Jehovu, nášho Boha, sedem dní a potom ďalších sedem dní, spolu 14 dní. 66 Na ďalší* deň poslal ľudí domov. Žehnali kráľa a do svojich domovov sa vracali v radostnej nálade, s dobrým pocitom v srdci z toho, že Jehova prejavil svojmu služobníkovi Dávidovi a svojmu ľudu Izraelu takú dobrotu.+