28 Striebro má svoje nálezisko
a zlato miesto, kde sa čistí.+
2 Železo sa ťaží zo zeme
a meď sa taví zo skál.+
3 Človek sa prebíja tmou,
hlbokou temnotou preniká až po najkrajnejšie medze,
pátra po cenných kovoch.
4 Hĺbi šachtu ďaleko od ľudských obydlí,
na zabudnutých miestach, kam ani noha nevkročí.
Spúšťa sa dolu, hojdajúc sa na povrazoch.
5 Na povrchu zem vydáva potravu,
no v jej hlbinách akoby plienil oheň.
6 V jej kameňoch sa skrýva zafír
a v prachu zrnká zlata.
7 Dravec nepozná cestu, ktorá tam vedie,
ani oko haje ju nevidí.
8 Majestátne šelmy po nej nešliapu
ani mladý lev sa tam nepotuluje.
9 Človek kladie ruku na kremeň,
vrchy vyvracia od základov.
10 Do skál vytesáva vodné kanály+
a jeho oko zazrie všetko, čo je drahocenné.
11 Zahradzuje pramene riek
a to, čo je skryté, vynáša na svetlo.
12 Ale kde sa dá nájsť múdrosť?+
Kde je zdroj porozumenia?+
13 Človek nepozná jej cenu+
a v krajine živých sa nedá nájsť.
14 Hlbina hovorí: ‚U mňa nie je!‘
a more: ‚Ani u mňa nie.‘+
15 Nedá sa zaplatiť rýdzim zlatom
a striebrom ju nemožno vyvážiť.+
16 Nedá sa kúpiť ani za zlato z Ofiru,+
za vzácny ónyx či zafír.
17 Nedá sa porovnať so zlatom ani sklom,
nemožno ju vymeniť za nádobu z rýdzeho zlata+
18 a koraly a krištáľ už ani nestoja za zmienku.+
Múdrosť je cennejšia ako vak plný perál.
19 Nedá sa porovnať s topásom+ z krajiny Kúš,
nemožno ju kúpiť ani za čisté zlato.
20 Odkiaľ však vyviera múdrosť
a kde je zdroj porozumenia?+
21 Je zahalená pred očami všetkého živého,+
aj pred nebeským vtáctvom je ukrytá.
22 Zničenie i smrť hovoria:
‚My sme o nej iba počuli.‘
23 Len Boh pozná cestu k nej,
iba on vie, kde prebýva.+
24 Veď on dovidí až po končiny zeme,
vidí všetko, čo je pod nebom.+
25 Keď vietor obdaril silou+
a vody mierou odmeral,+
26 keď dal zákony dažďu+
a stanovil cestu búrkovým mračnám,+
27 vtedy videl múdrosť a porozprával o nej,
pevne ju založil a vyskúšal.
28 Človeku potom povedal:
‚Báť sa Jehovu, to je múdrosť,+
a odvrátiť sa od zlého, to je rozumnosť.‘“+