37 Srdce mi z toho prudko búši,
ide mi z hrude vyskočiť.
2 Pozorne načúvajte burácaniu jeho hlasu,
hrmeniu, ktoré vychádza z jeho úst.
3 Necháva ho znieť pod celým nebom
a vysiela blesky+ až do končín zeme.
4 Po nich počuť dunenie.
Hrmí svojím majestátnym hlasom,+
a kým jeho hlas znie, blesky neustávajú.
5 Boh udivuje svojím hromovým hlasom,+
koná veľké veci, ktoré sú nad naše chápanie.+
6 Snehu hovorí: ‚Padaj na zem,‘+
a hustému dažďu: ‚Prudko sa lej.‘+
7 Zastavuje prácu všetkých ľudí,
aby každý spoznal jeho dielo.
8 Divá zver zalieza do skrýš
a nevychádza z brlohov.
9 Víchrica vyráža zo svojej komnaty+
a severák prináša chlad.+
10 Boh len dýchne a vznikne ľad,+
zamŕzajú šíre vody.+
11 Oblaky napĺňa vlahou,
v mračnách rozsieva blesky.+
12 Krútia sa a víria, ako im rozkáže,
na povrchu celej zeme plnia jeho príkazy.+
13 Zosiela ich, buď aby trestal,+ alebo zavlažil zem
či prejavil vernú lásku.+
14 Počúvaj, Jób,
zastav sa a uvažuj o obdivuhodných Božích dielach.+
15 Vieš, ako Boh riadi oblaky
a ako z nich necháva šľahať blesky?
16 Chápeš, ako sa oblaky držia na oblohe?+
To sú obdivuhodné diela toho, ktorý má dokonalé poznanie.+
17 Prečo sa tvoj odev rozhorúči,
keď južný vietor upokojuje zem?+
18 Môžeš tak ako on vytepať oblohu,+
pevnú ako kovové zrkadlo?
19 Pouč nás, čo mu máme povedať,
lebo tápeme v tme a nevieme, ako odpovedať.
20 Treba mu ohlásiť, že s ním chcem hovoriť?
Či niekto povedal niečo, čo by sa mal dozvedieť?+
21 Veď ľudia ani nevidia svetlo,
hoci jasne žiari na oblohe,
kým nezafúka vietor a neodoženie mraky.
22 Zo severu preniká zlatistý jas,
Boží majestát+ vzbudzuje bázeň.
23 Pochopiť Všemohúceho je nad naše sily.+
Oplýva nesmiernou mocou+
a nikdy nekoná v rozpore s právom+ a spravodlivosťou.+
24 Preto sa ho ľudia majú báť.+
Nikto, kto je múdry vo vlastných očiach, si nezíska jeho priazeň.“+