Jób
22 Elifaz+ z Témanu mu odpovedal:
2 „Môže byť človek užitočný Bohu?
Môže mu byť niekto múdry na osoh?+
3 Či Všemohúceho zaujíma,* že si spravodlivý?
Má niečo z toho, že kráčaš cestou bezúhonnosti?*+
4 Je to azda za tvoju zbožnosť,
že ťa trestá a súdi?
11 Preto ťa obklopuje taká tma, že nič nevidíš,
a prikrýva ťa záplava vôd.
12 Či nie je Boh na nebeských výšinách?
Pozri, ako vysoko sú všetky hviezdy.
13 Ale ty hovoríš: ‚Čo vie Boh?
Čo môže posúdiť cez hustú temnotu?
17 Hovoria pravému Bohu: ‚Nechaj nás!‘
Myslia si: ‚Čo nám môže urobiť Všemohúci?‘
18 A pritom on naplnil ich domy dobrými vecami.
(Také skazené uvažovanie mi je vzdialené.)
19 Spravodliví uvidia ich skazu a budú sa tešiť,
nevinní sa im vysmejú a povedia:
20 ‚Naši protivníci boli zničení,
to, čo z nich zostalo, pohltí oheň.‘
21 Zblíž sa s Bohom a budeš žiť v pokoji.
Potom zakúsiš blahobyt.
22 Prijmi zákon z jeho úst
a jeho výroky si vezmi k srdcu.+
23 Ak sa vrátiš k Všemohúcemu, znovu sa ti bude dariť.+
Ak zo svojho stanu odstrániš nespravodlivosť,
24 svoje zlato* odhodíš do prachu
a zlato z Ofiru+ do kamenistej rokliny,*
25 vtedy sa tvojím zlatom stane Všemohúci,
on ti bude najvyberanejším striebrom.
26 Vo Všemohúcom nájdeš svoje potešenie,
k Bohu pozdvihneš svoju tvár.
27 Budeš ho prosiť a on ťa vypočuje
a potom splníš, čo si sľúbil.
28 Všetko, čo si zaumieniš, sa ti podarí
a tvoja cesta bude zaliata svetlom.
30 Vyslobodí toho, kto je bez viny.
Ak máš čisté ruky, určite ťa vyslobodí.“