Štvrtá Mojžišova

30 Potom Mojžiš povedal hlavám+ izraelských kmeňov: „Toto prikázal Jehova: 2 Ak muž dá Jehovovi slávnostný sľub+ alebo sa zaviaže prísahou,+ že si bude niečo odopierať, nesmie porušiť svoje slovo.+ Urobí všetko, k čomu sa zaviazal.+

3 Ak mladá žena, ktorá žije v dome svojho otca, dá Jehovovi slávnostný sľub alebo sľúbi, že si bude niečo odopierať, 4 a jej otec to počuje a nič nenamieta, všetky jej slávnostné sľuby a sľuby, že si bude niečo odopierať, budú platiť. 5 Ale ak jej otec počuje, čo sľúbila, a zakáže jej to, jej sľub nebude platiť. Jehova jej odpustí, lebo otec jej to zakázal.+

6 Ak sa mladá žena, ktorá dala slávnostný sľub alebo niečo prenáhlene sľúbila, vydá 7 a jej manžel sa dopočuje o jej sľube a v deň, keď sa to dopočuje, nič nenamieta, jej slávnostné sľuby a sľuby, že si bude niečo odopierať, budú platiť. 8 Ale ak jej manžel vyjadrí nesúhlas v deň, keď sa dopočuje o jej sľube, a zruší jej slávnostný sľub alebo prenáhlený sľub, ktorý dala,+ Jehova jej odpustí.

9 Ak dá slávnostný sľub vdova alebo rozvedená žena, všetko, čo sľúbila, bude záväzné.

10 Ak dá slávnostný sľub žena, ktorá je v dome svojho manžela,* alebo ak sľúbi, že si niečo odoprie, 11 a jej manžel to počuje a nič nenamieta ani jej v tom nebráni, všetko, čo sľúbila, bude platiť. 12 Ale ak manžel zruší jej sľub v deň, keď o ňom počul, jej slávnostný sľub alebo sľub, že si bude niečo odopierať, nebude platiť.+ Jej manžel ho zrušil a Jehova jej odpustí. 13 Každý slávnostný sľub alebo každú prísahu o sebazapieraní, ktorou sa žena zaviaže, má jej manžel potvrdiť alebo zrušiť. 14 Ak jej manžel v nasledujúcich dňoch nič nenamieta, potvrdí tým všetky jej slávnostné sľuby alebo sľuby, že si bude niečo odopierať. Potvrdil ich, lebo v deň, keď o nich počul, nič nenamietal. 15 Ak ich zruší neskôr, keď o nich už nejaký čas vedel, zodpovednosť za jej vinu bude niesť on.+

16 To sú nariadenia, ktoré dal Jehova Mojžišovi o vzťahu medzi mužom a jeho ženou a medzi otcom a jeho dcérou, kým je mladá a býva v jeho dome.“