Jób
31 So svojimi očami som uzavrel zmluvu.+
Ako by som sa teda mohol obzerať za pannou?+
2 Čo by mi potom Boh z neba nadelil,
aké dedičstvo by som dostal od Všemohúceho z výšin?
5 Konal som niekedy nečestne?*
Náhlil som sa za podvodom?+
6 Nech ma Boh odváži na presných váhach.+
7 Ak sa moje kroky odchyľujú z cesty+
a moje srdce ide za tým, čo vidia oči,+
alebo ak som si poškvrnil ruky,
8 potom nech iný zje, čo som zasial,+
a nech je vykorenené, čo som zasadil.*
9 Ak sa moje srdce dalo zvábiť cudzou ženou+
a striehol som+ pri dverách blížneho,
10 nech moja manželka melie pre iného
13 Ak som svojmu sluhovi alebo slúžke odoprel spravodlivosť,
keď so mnou mali spor,
Čo mu poviem, keď so mnou bude účtovať?+
15 Či ten, ktorý ma utvoril v lone matky, neutvoril aj ich?+
Nesformoval nás pred narodením* ten istý?+
16 Ak som chudobným odopieral to, o čo prosili,+
a nechával vdovy oči si vyplakať,*+
17 ak som jedával svoje jedlo sám
18 (veď sirota* pri mne vyrastala ako pri otcovi
a vdovu* som chránil, odkedy si pamätám),*
19 ak som niekoho videl hynúť, pretože nemal odev,
a pozeral sa na chudobného, ktorý sa nemal čím prikryť,+
že ho hreje vlna z mojich oviec,
21 ak som hrozil päsťou sirote,+
keď potrebovala moju pomoc v mestskej bráne,*+
22 nech mi rameno* odpadne z pleca
a ruka nech sa mi v lakti zlomí.*
23 Lebo som sa bál nešťastia od Boha,
pred jeho vznešenosťou by som neobstál.
24 Ak by som sa spoliehal na zlato
a rýdzemu zlatu by som povedal: ‚Ty si moja istota!‘,+
25 ak by som sa tešil zo svojho veľkého bohatstva,+
z toho, že som nadobudol množstvo majetku,+
26 ak by som sa pozeral na žiariace slnko*
a na nádherný mesiac, ako putuje po oblohe,+
27 a moje srdce by sa dalo nebadane zviesť,
aby som im rukou poslal bozk* a vzdal im česť,+
28 bol by to zločin hodný odsúdenia,*
veď by som tým zaprel pravého Boha na nebi.
29 Tešil som sa niekedy z nešťastia svojho nepriateľa?+
Radoval som sa, keď ho postihlo niečo zlé?
31 Nehovorili ľudia z mojej domácnosti:
‚Nenájde sa nikto, kto by sa nesýtil jeho jedlom‘?*+
34 Bál som sa niekedy davu?
Mal som strach, že ľudia v mojom okolí mnou budú pohŕdať?
Zmĺkol som a bál som sa vyjsť z domu?
35 Keby ma tak niekto vypočul!+
Podpísal by som sa pod každé svoje slovo.*
Nech mi Všemohúci odpovie!+
Kiežby môj žalobca zapísal svoje obvinenia do spisu!
36 Nosil by som ho na pleci,
nasadil by som si ho na hlavu ako korunu.
37 Povedal by som Bohu o každom svojom kroku,
predstúpil by som pred neho ako knieža, bez zábran.
38 Ak proti mne kričala moja vlastná zem
a jej brázdy spolu plakali,
39 ak som jedol jej plody bez platenia+
a jej majiteľov som privádzal do zúfalstva,+
40 nech mi namiesto pšenice vzíde bodľačie
a miesto jačmeňa páchnuca burina.“
Tu sa Jóbova reč končí.