Jób
4 Elifaz+ z Témanu mu odpovedal:
2 „Ak sa k tebe niekto prihovorí, znesieš to?
Ale ja nemôžem zostať ticho.
3 Sám si mnohých naprával
a slabým si dodával silu.
4 Tvoje slová dvíhali toho, kto sa potkol,
podlamujúce sa kolená si upevňoval.
6 Nie je ti tvoja zbožnosť oporou?
Nedáva ti tvoja oddanosť Bohu*+ nádej?
7 Spomeň si, prosím: Zahynul niekedy nevinný?
Bol niekedy zničený spravodlivý?
9 Boh len dýchne a oni hynú,
vo víchre jeho hnevu sa pomíňajú.
11 Keď niet koristi, lev hynie
a levíčatá sa rozpŕchnu.
12 V tajnosti sa ku mne donieslo slovo
a moje uši zachytili akýsi šepot.
13 Počas znepokojujúcich nočných videní,
keď na ľudí padá hlboký spánok,
14 ma prepadol strach a chvenie,
hrôza mnou prenikla až do špiku kostí.
15 Pred mojou tvárou prešiel nejaký duch,
chlpy na tele sa mi zježili.
Z ticha sa ozval hlas:
17 ‚Môže byť smrteľník spravodlivejší ako Boh?
Môže byť človek čistejší ako jeho Tvorca?‘
Veď rozdrviť ich je ľahšie ako rozdrviť moľu!
20 Sú drvení od rána do večera,
navždy sa pomíňajú a nikto si to nevšíma.
21 Padajú ako stan, ktorému vytrhli šnúry.
Zomierajú bez múdrosti.