Prvá Samuelova

18 Keď Jonatán+ počul, čo hovoril Dávid Saulovi, zamiloval si ho ako seba samého a z Dávida a Jonatána sa stali blízki priatelia.+ 2 Od toho dňa si Saul nechal Dávida vo svojich službách a nedovolil mu, aby sa vrátil domov k otcovi.+ 3 A Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu,+ lebo ho mal rád ako sám seba.+ 4 Vyzliekol si plášť,* ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi. Dal mu aj svoj výstroj, meč, luk a opasok. 5 Dávid mal úspech*+ na každej vojenskej výprave, na ktorú ho Saul poslal. Preto mu Saul zveril velenie nad bojovníkmi+ a to sa páčilo celému ľudu i Saulovým služobníkom.

6 Keď sa Dávid a ostatní muži vracali z boja proti Filištíncom, kráľovi Saulovi vyšli zo všetkých izraelských miest v ústrety ženy so spevom+ a tancom. Hrali na tamburínach+ a lutnách a radovali sa. 7 Oslavovali a spievali:

8 Saulovi sa tá pieseň vôbec nepáčila a veľmi sa rozhneval.+ Povedal: „Dávidovi pripísali desaťtisíce a mne iba tisíce. Teraz mu už len dať kráľovstvo!“+ 9 Odvtedy sa Saul pozeral na Dávida podozrievavo.

10 Na druhý deň Boh pripustil, aby Saula desila jeho myseľ,*+ a on sa vo svojom dome správal divne.* Dávid hral na harfe+ tak ako vždy. Saul mal v ruke kopiju+ 11 a zrazu ju po ňom vrhol.+ Povedal si: „Pribodnem Dávida k stene!“ Ale Dávidovi sa dvakrát podarilo uniknúť. 12 A Saul dostal z Dávida strach, lebo Jehova bol s ním,+ ale Saula opustil.+ 13 Saul už nechcel mať Dávida pri sebe, a tak ho ustanovil za veliteľa tisícov a Dávid viedol vojsko do boja.*+ 14 Naďalej sa mu darilo*+ vo všetkom, čo robil, a Jehova bol s ním.+ 15 Keď Saul videl, ako sa Dávidovi darí, začal sa ho báť. 16 Ale celý Izrael a Júda milovali Dávida, lebo viedol ich vojenské výpravy.

17 Neskôr Saul povedal Dávidovi: „Dám ti za manželku+ svoju staršiu dcéru Merab,+ len mi ďalej odvážne slúž a veď Jehovove vojny.“+ Pritom si hovoril: „Nech nezomrie mojou rukou, ale rukou Filištíncov.“+ 18 Dávid mu odpovedal: „Kto som ja a čím je výnimočná rodina môjho otca v Izraeli, aby som sa stal kráľovým zaťom?“+ 19 Ale v čase, keď mali dať Saulovu dcéru Merab Dávidovi za manželku, dali ju za manželku Adrielovi+ Mecholatskému.

20 Do Dávida sa však zaľúbila Saulova dcéra Míchal.+ Keď to oznámili Saulovi, páčilo sa mu to. 21 „To je dobrá príležitosť, ako chytiť Dávida do pasce,“ pomyslel si Saul. „Dám mu svoju dcéru za manželku a postarám sa o to, aby zomrel rukou Filištíncov.“+ Znovu teda povedal Dávidovi: „Dnes sa staneš mojím zaťom.“* 22 Potom prikázal svojim sluhom: „Povedzte Dávidovi dôverne: ‚Pozri, kráľ si ťa obľúbil a všetci jeho sluhovia ťa majú radi. Staň sa kráľovým zaťom.‘“ 23 Keď to Saulovi sluhovia povedali Dávidovi, odpovedal: „Myslíte si, že je také ľahké stať sa kráľovým zaťom? Veď som chudobný a nič neznamenám.“+ 24 Potom sluhovia oznámili Saulovi, čo povedal Dávid.

25 A Saul prikázal: „Povedzte Dávidovi: ‚Kráľ nechce ako cenu za nevestu+ nič okrem 100 predkožiek+ Filištíncov, aby sa pomstil svojim nepriateľom.‘“ Lebo Saul počítal s tým, že Filištínci zabijú Dávida. 26 Sluhovia to teda oznámili Dávidovi a jemu sa zapáčila myšlienka, že sa stane kráľovým zaťom.+ Skôr ako uplynul určený čas, 27 Dávid so svojimi mužmi vytiahol a pozabíjal 200 Filištíncov. Ich predkožky priniesol v plnom počte kráľovi, aby sa mohol stať kráľovým zaťom. Nato mu Saul dal svoju dcéru Míchal za manželku.+ 28 Keď si Saul uvedomil, že Jehova je s Dávidom+ a že jeho dcéra Míchal Dávida miluje,+ 29 dostal z neho ešte väčší strach a až do konca života bol jeho nepriateľom.+

30 Filištínske kniežatá naďalej podnikali bojové výpravy. Zakaždým, keď vytiahli, Dávid bol úspešnejší* ako všetci Saulovi muži.+ Jeho meno spomínali ľudia s veľkou úctou.+