Zjavenie Jánovi

16 Potom som počul silný hlas zo svätyne,+ ako hovorí siedmim anjelom: „Choďte a vylejte na zem sedem misiek Božieho hnevu.“+

2 Prvý odišiel a vylial svoju misku na zem.+ A ľudí, ktorí mali znak divého zvieraťa+ a ktorí uctievali jeho sochu,+ postihli zhubné a bolestivé vredy.+

3 Druhý anjel vylial svoju misku do mora.+ A premenilo sa na krv+ akoby z mŕtveho človeka a zahynulo všetko, čo bolo v mori,+ každý živý tvor.*

4 Tretí anjel vylial svoju misku do riek a prameňov vôd.+ A zmenili sa na krv.+ 5 Počul som, ako anjel, ktorý mal moc nad vodami, povedal: „Ty, ktorý si a ktorý si bol,+ náš verný Bože,+ si spravodlivý, lebo si vyniesol tieto rozsudky.+ 6 Preliali krv svätých a prorokov,+ a preto si im dal piť krv.+ Zaslúžia si to.“+ 7 A počul som, ako oltár prehovoril: „Áno, Bože Jehova,* Všemohúci,+ tvoje rozsudky sú správne a spravodlivé.“+

8 Štvrtý anjel vylial svoju misku na slnko+ a slnko dostalo moc spaľovať ľudí ohňom. 9 A ľudí spaľovala veľká horúčava, ale oni sa napriek tomu rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami. Nerobili pokánie a nevzdali mu slávu.

10 Piaty anjel vylial svoju misku na trón divého zvieraťa. A kráľovstvo divého zvieraťa sa zatemnilo+ a ľudia si od bolesti hrýzli jazyk, 11 ale namiesto toho, aby robili pokánie zo svojich skutkov, rúhali sa Bohu nebies pre svoje bolesti a pre svoje vredy.

12 Šiesty anjel vylial svoju misku na veľkú rieku Eufrat+ a jej voda vyschla,+ aby bola pripravená cesta kráľom+ od východu slnka.

13 Potom som uvidel, ako z tlamy draka,+ z tlamy divého zvieraťa a z úst falošného proroka vychádzajú tri nečisté výroky,* ktoré vyzerali ako žaby. 14 Tieto výroky pochádzajú od démonov a robia znamenia.+ Vychádzajú ku kráľom celej obývanej zeme, aby ich zhromaždili do vojny,+ ktorá vypukne vo veľký deň Všemohúceho Boha.+

15 „Prichádzam ako zlodej.+ Šťastný je ten, kto zostáva bdelý+ a stráži si svoj vrchný odev, aby nechodil nahý a aby ľudia nevideli jeho hanbu.“+

16 A zhromaždili ich na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Armagedon.*+

17 Siedmy anjel vylial svoju misku na vzduch. Nato zo svätyne zaznel od trónu silný hlas:+ „Stalo sa!“ 18 Nastali blesky, hlasy, hrmenie a veľké zemetrasenie, aké nebolo, odkedy sú ľudia na zemi+ – také rozsiahle a také veľké bolo to zemetrasenie. 19 Veľké mesto+ sa rozpadlo na tri časti a mestá národov boli zničené. A Boh si spomenul na Veľký Babylon+ a dal mu pohár vína svojho veľkého hnevu.+ 20 Všetky ostrovy utiekli a vrchy zmizli.+ 21 Z neba padali na ľudí veľké krúpy+ a každá vážila asi talent.* A ľudia sa rúhali Bohu pre to krupobitie,+ lebo to bola neobyčajne veľká rana.