Jób
33 Jób, teraz si, prosím, vypočuj moje slová,
načúvaj všetkému, čo ti poviem.
5 Ak môžeš, odpovedz mi,
priprav sa a predlož mi svoju obhajobu.
7 Nemusíš mať zo mňa hrôzu,
nebudem ťa drviť slovami.
8 Na vlastné uši som ťa počul,
stále počujem tvoje slová:
12 V tomto nemáš pravdu, preto ti niečo poviem:
Boh je oveľa väčší ako smrteľník.+
Pretože neodpovedal na tvoje slová?+
14 Veď Boh prehovorí raz i druhý raz,
ale človek si to nevšíma.
15 Prihovára sa vo sne, v nočnom videní,+
keď na ľudí prichádza hlboký spánok,
keď sú na lôžku ponorení do spánku.
a svoje nabádania im vrýva do mysle ako pečať,
17 aby odvrátil človeka od toho, čo pácha,+
a ochránil ho pred pýchou.+
19 Človek je karhaný bolesťou na svojej posteli
a neustálym bôľom v kostiach,
20 až tak, že sa mu* hnusí chlieb
a odmieta aj pochúťky.+
ktorý sa ho zastane, jeden z tisíca,
a povie mu, čo je správne,
24 vtedy sa nad ním Boh zmiluje a povie:
‚Ušetri ho, nech nezostúpi do jamy!*+
Našiel som výkupné.+
26 Bude sa modliť k Bohu+ a on ho obdarí priazňou,
uvidí Božiu tvár a bude kričať od radosti
a Boh ho znova vyhlási za spravodlivého.
27 Potom bude vyhlasovať* pred ľuďmi:
29 Toto všetko robí Boh s človekom,
dvakrát, ba aj trikrát,
30 aby ho uchránil pred jamou,*
aby sa tešil zo svetla života.+
31 Venuj mi pozornosť, Jób. Vypočuj si ma.
Mlč a ja budem hovoriť.
32 Ak chceš niečo povedať, povedz to.
Hovor, lebo ti chcem dať za pravdu.
33 Ak nemáš nič, počúvaj ma.
Mlč a ja ťa budem učiť múdrosti.“