Šalamúnova pieseň
8 Keby si tak bol môj brat,
dojčený na prsiach mojej matky!
Keby som ťa stretla vonku, pobozkala by som ťa+
a nikto by ma za to nesúdil.
Pohostila by som ťa koreneným vínom
a čerstvou šťavou z granátových jabĺk.
4 Jeruzalemské dcéry, zaväzujem vás prísahou:
Neprebúdzajte vo mne lásku, neroznecujte ju, kým sa neprebudí sama.“+
5 „Kto to prichádza z pustatiny
a opiera sa o svojho milého?“
„Zobudila som ťa pod jabloňou,
tam, kde tvoja matka pocítila pôrodné bolesti,
kde ťa v bolestiach porodila.
6 Polož si ma na srdce ako pečať,
ako pečať na rameno.
Jej plamene sú plameňmi ohňa, plameňom Jah.*+
Keby niekto ponúkal za lásku všetko bohatstvo svojho domu,
určite by ním* pohrdli.“
Čo urobíme pre svoju sestru v deň,
keď sa o ňu budú uchádzať?“
9 „Keď bude hradbou,
postavíme na nej strieborné cimburie,
ale keď bude dverami,
zatarasíme ju cédrovou doskou.“
10 „Ja som hradbou
a moje prsia sú ako veže.
Preto som v jeho očiach ženou,
ktorá nachádza pokoj.
Každý mal platiť za jej úrodu tisíc kúskov striebra.
12 Nechaj si tých tisíc kúskov striebra,* Šalamún,
a dvesto nech majú tí, ktorí sa starajú o tvoju vinicu.
Ja mám svoju vinicu, ktorá je len moja.“
Aj ja ho chcem počuť!“+