Prvá Samuelova

2 Potom sa Anna modlila:

11 Potom sa Elkána vrátil domov do Rámy, ale chlapec zostal slúžiť Jehovovi+ u kňaza Éliho.

12 Éliho synovia boli skazení muži,+ nemali úctu k Jehovovi. 13 Z obetí, ktoré ľudia prinášali, si mali brať časť patriacu kňazom.+ Ale oni robili toto: Keď nejaký muž predložil obeť a mäso sa varilo, prišiel kňazov pomocník s vidlicou v ruke 14 a strčil ju do kotla, do hrnca alebo do inej nádoby na varenie. To, čo sa napichlo na vidlicu, si vzal kňaz. Tak to robievali všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali do Šíla. 15 Stávalo sa tiež, že skôr ako mohol muž, ktorý obetoval, nechať dymiť tuk,+ prišiel kňazov pomocník a povedal mu: „Daj kňazovi mäso na pečenie. Nevezme si od teba varené mäso, iba surové.“ 16 Keď mu ten muž odpovedal: „Najskôr nech dajú dymiť tuk.+ Potom si vezmi, čo chceš,“ pomocník mu povedal: „Nie, daj mi to hneď! Inak si to vezmem násilím.“ 17 Hriech, ktorého sa dopúšťali pomocníci, bol v Jehovových očiach veľmi veľký,+ lebo tí muži zaobchádzali s Jehovovými obeťami neúctivo.

18 Hoci bol Samuel ešte len chlapec, slúžil Jehovovi*+ a nosil* ľanový efod.+ 19 Jeho matka mu robievala pláštik bez rukávov a nosila mu ho rok čo rok, keď prichádzala so svojím manželom obetovať každoročnú obeť.+ 20 A Éli požehnal Elkánu a jeho manželku slovami: „Nech ti dá Jehova dieťa z tejto manželky namiesto syna, ktorého dala Jehovovi.“+ Potom sa vrátili domov. 21 Jehova si spomenul na Annu a ona otehotnela+ a porodila ďalších troch synov a dve dcéry. A malý Samuel ďalej rástol pri Jehovovi.+

22 Éli bol už veľmi starý a počul o všetkom, čo robia jeho synovia+ celému Izraelu a že majú styky so ženami, ktoré slúžia pri vchode do stanu stretávania.+ 23 Hovorieval im: „Prečo to robíte? Zo všetkých strán o vás počujem samé zlé veci. 24 Nie, synovia moji, správy, ktoré o vás kolujú medzi Jehovovým ľudom, nie sú dobré. 25 Keď človek zhreší proti inému človeku, niekto sa zaňho môže u Jehovu prihovoriť,* ale keď zhreší proti Jehovovi,+ kto sa bude zaňho modliť?“ Ale oni nepočúvali svojho otca a Jehova sa rozhodol, že ich usmrtí.+ 26 A malý Samuel rástol a Jehova i ľudia ho mali stále radšej.+

27 Raz prišiel k Élimu Boží muž a oznámil mu: „Toto hovorí Jehova: ‚Nezjavil som sa domu tvojho praotca, keď boli v Egypte faraónovými otrokmi?*+ 28 Zo všetkých izraelských kmeňov som si ho vybral+ za kňaza, aby prinášal obete na mojom oltári,+ predkladal kadidlo* a nosil predo mnou efod. A dal som domu tvojho praotca podiel na všetkých obetiach na spálenie ohňom, ktoré prinášajú Izraeliti.*+ 29 Prečo pohŕdate* mojimi obeťami a obetnými darmi, ktoré som nariadil prinášať vo svojom dome?+ Prečo máš svojich synov vo väčšej úcte než mňa? Tučniete z najlepších častí všetkých obetí môjho ľudu Izraela.+

30 Preto Jehova, Boh Izraela, hovorí: „Povedal som, že tvoj rod* a rod* tvojho praotca mi budú navždy slúžiť ako kňazi.“+ Ale teraz Jehova vyhlasuje: „Nebude to tak. Lebo tých, ktorí ma ctia, budem ctiť,+ ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, zažijú pohŕdanie.“ 31 Blíži sa čas, keď odoberiem tvoju silu* i silu rodu tvojho praotca a nikto z tvojho rodu sa nedožije staroby.+ 32 Kým Izraelu sa bude dariť dobre, ty uvidíš v mojom dome protivníka+ a v tvojom rode už nikdy nebude starca. 33 Jeden z tvojich potomkov, ktorého nechám slúžiť pri svojom oltári, spôsobí, že tvoje oči zoslabnú, a prinesie ti zármutok, ale väčšina z tvojich potomkov zomrie mečom.+ 34 Znamením ti bude to, čo sa stane tvojim dvom synom, Chofnimu a Pinchasovi: Obaja zomrú v jeden deň.+ 35 Potom si vyvolím verného kňaza.+ Bude konať v súlade s tým, po čom túži moje srdce.* Postavím mu trvalý dom* a bude navždy slúžiť ako kňaz pre môjho pomazaného. 36 Každý, kto zostane z tvojho rodu, sa mu príde pokloniť a bude prosiť o prácu, aby si zarobil trochu peňazí a dostal kus chleba. Povie: „Prijmi ma, prosím, do nejakej kňazskej služby, aby som mal čo jesť.“‘“+