Izaiáš
Kto to kráča vo svojej veľkej sile?
„Ja, ktorý hovorím, čo je spravodlivé,
a mám moc zachraňovať.“
3 „Hrozno som šliapal sám,
nebol so mnou nikto z národov.
Šliapal som ich v hneve,
dupal som po nich vo svojej zúrivosti.+
Ich krv mi postriekala rúcho,
zašpinil som si celý odev.
5 Rozhliadol som sa, ale nebol tu nikto, kto by mi pomohol,
bol som šokovaný, že ma nikto nepodporil.
7 Budem hovoriť o Jehovových prejavoch vernej lásky,
o Jehovových činoch, za ktoré si zaslúži chválu,
za všetko, čo pre nás Jehova urobil,+
za jeho veľkú dobrotu k izraelskému národu,
ktorú im preukázal vo svojom milosrdenstve a vernej láske.*
8 Povedal: „Je to predsa môj ľud, synovia, ktorí ma nezradia.“+
Preto sa stal ich Záchrancom.+
9 Keď boli v ťažkostiach, aj on trpel.+
Zachraňoval ich jeho osobný posol.*+
10 Ale oni sa búrili+ a zarmucovali jeho svätého ducha.+
11 Vtedy spomínali na dávne dni,
na dobu jeho služobníka Mojžiša. Hovorili:
„Kde je ten, ktorý ich vyviedol z mora+ s pastiermi svojho stáda?+
Kde je ten, ktorý doňho vložil svojho svätého ducha,+
12 ktorý svojím slávnym ramenom viedol Mojžišovu pravicu,+
ktorý pred nimi rozdelil vody,+
aby si urobil večné meno,+
13 ktorý ich viedol rozbúrenými* vodami,
takže sa nepotkli,
ako keď kôň cvála po pláni?*
Odoprel si nám ich.
I keby nás Abrahám nepoznal
a Izrael by sa k nám nehlásil,
ty, Jehova, si náš Otec.
Oddávna máš meno Náš Vykupiteľ.+
17 Prečo si, Jehova, dovolil, aby sme sa odklonili* od tvojich ciest?
Prečo pripúšťaš,* aby sa naše srdcia zatvrdili, takže sa ťa nebojíme?+
Kvôli svojim služobníkom,
kvôli kmeňom, ktoré sú tvojím dedičstvom, sa vráť a pomôž nám.+
18 Tvoj svätý ľud vlastnil krajinu, ktorú si im dal, len krátko,
naši protivníci pošliapali tvoju svätyňu.+
19 Už dlho sme ako tí, nad ktorými si nikdy nevládol,
ako tí, ktorí nenosili tvoje meno.