Jób

 3 „Nech zahynie deň, keď som prišiel na svet,+

aj noc, keď ktosi povedal: ‚Bolo počaté dieťa!‘

 4 Nech sa ten deň premení na tmu,

Boh nech zabudne na ten deň,

nech naň nezažiari ani lúč svetla.

 5 Nech ho pohltí najhlbšia temnota,*

nech ho zahalí temné mračno,

jeho svetla nech sa zmocní hrôzostrašná tma.

 6 Tú noc nech zachváti čierňava,+

nech sa neraduje medzi dňami roka

a nech sa nezaráta do počtu mesiacov.

 7 Nech je tá noc neplodná,

nech v nej nepočuť radostné výkriky.

 8 Nech ju preklínajú tí, čo preklínajú deň,

tí, čo sú schopní zobudiť leviatana.*+

 9 Nech na svitaní stemnejú jej hviezdy,

nech márne čaká na denný jas

a lúče úsvitu nech neuzrie,

10 lebo nezavrela lono mojej matky+

a neskryla pred mojimi očami trápenie.

12 Prečo ma matka vzala na kolená,

prečo ma dojčili jej prsia?

13 Veď teraz by som nerušene ležal,+

spal by som a odpočíval+

14 s kráľmi zeme a ich radcami,

ktorých stavby sú už v troskách,

15 alebo s kniežatami, ktoré mali zlato,

ktorých domy boli plné striebra.

16 Prečo som sa nepominul ako potratený plod,

ako dieťa, ktoré neuzrelo svetlo?

17 Tam aj zlí prestávajú zúriť,

tam odpočívajú vyčerpaní.+

18 Tam majú pokoj všetci väzni,

nikto ich nenaháňa do práce.

19 Malí aj veľkí sú si tam rovní+

a otrok je slobodný, bez pána.

20 Prečo Boh necháva žiť toho,* kto trpí,

a dáva život tým, čo sú v hroznej tiesni?*+

21 Prečo nie je smrť dopriata tým, čo po nej túžia,+

čo ju hľadajú viac ako skryté poklady,

22 tým, čo by sa veľmi radovali

a boli by šťastní, keby našli hrob?

23 Prečo Boh necháva žiť muža, ktorý zablúdil,

ktorému nenechal žiadne východisko?*+

24 Mojím pokrmom sa stalo vzdychanie+

a môj nárek+ sa leje ako voda,

25 lebo sa mi stalo to, čoho som sa desil,

postihlo ma to, čoho som sa bál.

26 Nenachádzam pokoj, ticho ani odpočinok,

valia sa na mňa samé ťažkosti.“