Jób
6 Jób odpovedal:
2 „Keby tak bola zvážená všetka moja bolesť+
a spolu s mojím nešťastím by bola položená na váhy,
3 prevážila by piesok morí.
Preto rozprávam bez rozmyslu.*+
Zoradili sa proti mne hrôzy od Boha.
5 Híka divý osol,+ keď má dosť trávy?
Bučí býk, keď má dosť sena?
6 Či sa jedlo bez chuti jedáva neosolené?
Má slez* nejakú chuť?
8 Keby sa len splnila moja prosba,
keby mi Boh dal, po čom túžim!
10 Aj to by ma potešilo,
skákal by som od radosti napriek neutíchajúcej bolesti.
Veď som sa nevzpieral slovám Svätého.+
11 Kde mám zobrať silu, aby som to vydržal?+
Čaká ma ešte niečo dobré? Oplatí sa mi ešte žiť?*
12 Veď nie som z kameňa
a moje telo nie je z medi!
13 Ako si mám poradiť,
keď som prišiel o všetku oporu?
16 Sú zakalené roztápajúcim sa ľadom
a skrýva sa v nich topiaci sa sneh.
17 V lete sa z nich stráca voda a miznú,
keď nastanú horúčavy, vysychajú.
18 Ich riečiská sa kľukatia,
vedú do pustatiny a tam zanikajú.
20 Hanbia sa, že sa na ne spoliehali,
prichádzajú k nim a sú sklamaní.
22 Či som vás o niečo prosil
alebo som žiadal, aby ste za mňa dali dar zo svojho bohatstva?
24 Poučte ma a ja budem mlčať.+
Vysvetlite mi, akej chyby som sa dopustil.
Ale načo je dobré vaše karhanie?+
26 Chcete ma karhať za moje slová?
Za slová vyrieknuté v zúfalstve,+ ktoré vietor odnáša preč?
28 A teraz sa na mňa pozrite,
nebudem vám predsa klamať do očí.
30 Je na mojich perách klam?
Myslíte, že neviem, ako chutí nešťastie?