Čo je to intuícia?

JEDNÉHO večera roku 1893 videl istý úradník banskej spoločnosti v Detroite (Michigan, USA), ako dolu ulicou hrkoce zvláštny vynález zostrojený z náhradných dielov a bicyklových kolies. Náhle pocítil mocnú predtuchu — záblesk intuície. Akosi vedel, že to je vynález, ktorý má budúcnosť. Okamžite si vybral svoje celoživotné úspory — tisíc dolárov — a investoval ich do spoločnosti vynálezcu, nevšímajúc si posmešky odborníkov, ktorí boli presvedčení, že tento čudný vynález sa nikdy nestane príliš populárny. Asi o 30 rokov predal svoje podiely na automobilovej spoločnosti Henryho Forda za 35 miliónov dolárov. Možno povedať, že jeho intuícia sa mu prinajmenšom vyplatila.

Slávny vedec Albert Einstein je ďalší, kto konal pod vplyvom okamžitej intuície. Mal istý nápad — neskôr ho označil za najšťastnejšiu myšlienku svojho života — ktorý ho viedol k zrodu známej teórie všeobecnej relativity. Einstein usúdil, že intuícia je rozhodujúca pri objavovaní prírodných zákonov. No nie všetky Einsteinove predtuchy mali taký veľkolepý úspech. Priznal sa, že raz stratil dva roky usilovnej práce tak, že sa držal klamnej intuície, ktorá neviedla nikdy k úspechu.

Intuícia samozrejme neprináša vždy slávu a bohatstvo, ani nie je výlučne doménou géniov a multimilionárov. Pre väčšinu z nás znamená intuícia bežnú súčasť každodenného života. Môže hrať istú úlohu pri mnohých našich rozhodnutiach: rozhodnutie nedôverovať niekomu cudziemu, rozhodnutie vstúpiť do obchodného vzťahu, tušenie, že niečo nie je v poriadku s priateľom, ktorého hlas v telefóne neznie ako zvyčajne.

Mnohí sa však spoliehajú na intuíciu pri oveľa závažnejších rozhodnutiach: akej kariére sa budú venovať, kde budú bývať, s kým sa zosobášia, ba dokonca podľa akého náboženstva budú žiť. Ak v týchto oblastiach intuícia sklame, človeka to môže stáť viac, než iba dva roky stratenej práce ako Einsteina. Čo je teda „intuícia“? Ako pôsobí? Nakoľko je spoľahlivá?

Jedno dievča citované v knihe Philipa Goldberga The Intuitive Edge (Výhody intuície) odpovedalo na túto otázku takto: „Intuícia znamená, že niečo viete, ale neviete odkiaľ sa to vo vás vzalo.“ Intuícia je presnejšie definovaná ako „znalosť, ktorá prichádza bez akéhokoľvek vedomého spomínania či rozumovej úvahy“. Zdá sa, že intuícia predstavuje určitý skok — z rozpoznania problému priamo k jeho riešeniu. Náhle jednoducho poznáme odpoveď alebo pochopíme situáciu. To však neznamená, že intuícia je nejaký náhly podnet či túžba.

Napríklad výrok: „Keď som to zbadal, hneď som vedel, že to musím mať“, nevyjadruje ani tak intuíciu, ako skôr túžbu. Môže sa zdať, že intuícia sa podobá túžbe v tom, že prichádza zdanlivo bez metodického, postupného premýšľania. Ale jej korene sú skutočne oveľa menej emocionálne a záhadné ako želania, ktoré často pramenia z nášho „zradného“ srdca. — Jeremiáš 17:9.

Intuícia zjavne nie je ani dajakým tajomným šiestym zmyslom. Dielo The World Book Encyclopedia uvádza: „Niektorí ľudia nesprávne nazývajú intuíciu ‚šiestym zmyslom‘. Ale skúmanie obyčajne ukáže, že intuícia je založená na skúsenosti, obzvlášť na skúsenosti jednotlivcov s veľkou senzitivitou.“ Človek si buduje „zásobáreň spomienok a dojmov“, vysvetľuje Encyclopedia, z ktorých si myseľ môže vybrať nejaký „náhly dojem [nazývaný] intuícia čiže ‚nápad‘.“

Takže intuícia skôr prirodzene vyplýva zo získaných znalostí a nie je to nejaká tajomná či magická vlastnosť. Ako to nedávno uviedol časopis Psychology Today: „Výskumníci zistili, že ľudia s intuíciou majú jeden spoločný rys: Sú odborníkmi v určitej... oblasti znalostí. A tak pri riešení problému vo svojom špeciálnom odbore jednoducho načrú do svojich znalostí. Ľudia majú natoľko presnú a rozsiahlu intuíciu, nakoľko sú vyzbrojení odbornými znalosťami.“ Ale prečo odbornosť podnecuje intuíciu?

Michael Prietula, docent riadenia priemyslu, sa domnieva, že keď ľudia získajú viac vedomostí o istom predmete, „nastáva postupná zmena v ich myslení a úsudku“. Myseľ usporadúva informácie do celkov čiže súborov. Tieto rozsiahle súbory informácií niekedy umožnia mysli vyhnúť sa pomalším, namáhavejším analytickým krokom a preskočiť priamo k intuitívnym záverom čiže nápadom. Podľa M. Prietulu sa tieto nápady postupne zdokonaľujú, tak ako si mozog spája stále viac týchto rozsiahlych súborov informácií.

Uvažujme o každodennom príklade z knihy Brain Function (Činnosť mozgu): „Pozorujte pri práci zámočníka, ktorý dokáže vycítiť spôsob, ako jednoduchým ohnutým drôtom otvoriť zložitú zámku, akoby ho viedla nejaká tajomná intuícia.“ Pre pozorovateľa sa môže zdať zámočníkova intuícia tajomná; ale v skutočnosti pramení z dlhoročnej skúsenosti. Každý z nás využíva takúto intuíciu. Keď sa napríklad veziete na bicykli, nepoviete si vedome: ‚Myslím, že bude lepšie otočiť predným kolesom máličko doprava, inak by som mohol stratiť rovnováhu.‘ Nie, mozog robí takéto rozhodnutia intuitívne na základe znalostí, ktoré ste získali skúsenosťou.

Podobne, Einsteinova intuícia vo fyzike neprišla len tak zo vzduchu. Mal obrovskú zásobu znalostí, z ktorých mohol čerpať. Avšak znalosti v jednej oblasti nemusia viesť k intuícii v druhej oblasti. Einsteinovi by žiadna intuícia nepomohla pri oprave vodovodu.

V mysliach mnohých sa spájajú slová „ženy“ a „intuícia“. Majú ženy skutočne lepšiu intuíciu ako muži? A ak áno, ako by mohlo získanie skúseností vysvetliť tento jav?

Uvažujme o bežnom príklade. Dieťa sa rozplače. Skúsená matka, ktorá je zaneprázdnená vo vedľajšej miestnosti, nepripravuje jedlo, ale siahne po plienke. Prečo? Vytvorila si intuitívny zmysel pre plač svojho dieťaťa. Rozozná, aký plač vyjadruje akú potrebu a ktoré potreby sú v určitý čas u dieťaťa pravdepodobnejšie. V zlomku sekundy a bez akéhokoľvek uvažovania dokáže určiť potrebu dieťaťa a podľa toho zareagovať. Je tu v činnosti nejaký tajomný šiesty zmysel? Nie, jej intuícia je založená na jej materských znalostiach; využíva nadobudnuté skúsenosti. Mladá mamička alebo opatrovníčka môže byť v tej istej situácii spočiatku zmätená.

Intuícia žien však nie je obmedzená iba na materstvo. Mnohí spozorovali, že ženy sú často schopné odhadnúť situáciu, pokiaľ ide o ľudí a charakter, rýchlejšie a intuitívnejšie ako muži. Vedci nevedia presne, prečo sa pohlavia v tomto ohľade odlišujú.

Psychológ Weston Agor z Texaskej univerzity v El Paso usudzuje na základe štúdia otázky v priemere väčšej intuitívnosti žien ako mužov, že tento rozdiel spočíva viac v pestovaní tejto vlastnosti ako v telesnej fyziológii. Ďalší odborníci tiež usúdili, že tradičné poslanie vycvičí ženy v tom, aby dokázali dobre posúdiť charakter. Antropologička Margaret Meadová napísala: „Pretože ženy majú dlhodobý cvik v medziľudských vzťahoch — práve v tom spočíva ženská intuícia — môžu prispieť osobitným spôsobom k akejkoľvek skupinovej činnosti.“

Hoci ženská intuícia je zjavne predmetom špekulácií, odborníci sa stále viac zhodujú v tom, že intuícia je mimoriadne užitočná vlastnosť tak pre mužov ako i pre ženy. Psychológ Jerome Bruner v knihe The Process of Education (Vzdelávací proces) hovorí: „Nadšená chvála, ktorou zahrnujú vedci svojich kolegov, ktorí si vyslúžili prívlastok ‚intuitívny‘, je výrazným dokladom toho, že intuícia je cennou vlastnosťou vo vede; preto by sme ju mali usilovne podporovať u našich študentov.“

Nie sú to však iba študenti vedných odborov, kto si cení schopnosť intuície a praje si ju rozvíjať. Otázkou je: Dá sa to? Je isté, že niektorí ľudia sú jednoducho viac nadaní intuíciou ako iní. No keďže intuícia sa zdá tak úzko spätá so získavaním znalostí, niektorí odborníci sa domnievajú, že prirodzenú schopnosť intuície možno zvýšiť, keď budeme venovať väčšiu pozornosť spôsobu, akým sa učíme.

Keď napríklad čítame, nesnažme sa jednoducho pojať množstvo faktov. Klaďme si otázky. Vyjasnime si všetko, čomu nerozumieme. Pokúšajme sa zhrnúť hlavné body a predvídať závery. Namiesto toho, aby sme vnímali stovky podrobností, hľadajme širšie súvislosti a štruktúru, základné zásady. Profesor psychológie Robert Glaser to vidí tak, že „schopnosť vnímať to, čo je významné a charakteristické“, je vlastnou podstatou intuície.

Ale nie každá intuícia má hodnotu. Napríklad, čo ak boli znalosti, na ktorých bola intuícia založená, od počiatku nesprávne? Triezve uvažovanie by nás však malo podnietiť k tomu, aby sme starostlivo skúmali presnosť toho, čo sa učíme. Takmer pred 2 000 rokmi nám Biblia múdro poradila práve to. V liste Filipanom 1:10 je napísané: „Aby ste sa uistili o dôležitejších veciach.“ — Pozri aj Skutky 17:11.

Ďalšou nevýhodou intuície je to, že môže byť ovplyvnená našimi citmi. Preto môže byť sklon opierať sa iba o intuíciu pri závažných rozhodnutiach alebo hodnotení ľudí nebezpečný. „Keď ste na niečom citovo zainteresovaní, vaša intuícia bude menej spoľahlivá, ak nedokážete svoje city ovládnuť,“ vystríha psychologička Evelyn Vaughanová. Hnev, strach, závisť a nenávisť — tieto mocné city, hoci samy nie sú intuíciou, môžu mať vplyv, ba dokonca narušiť intuíciu. Vezmime si príklad dvoch ľudí, ktorí dlho pociťujú voči sebe vzájomný odpor. Ak sa vyskytne nové nedorozumenie, obaja intuitívne vedia, že ten druhý má zlé pohnútky. Biblia nás preto múdro varuje, aby sme neposudzovali ‚podľa vonkajšej hodnoty‘. — 2. Korinťanom 10:7.

Ďalší cit, pýcha, nás môže viesť k tomu, že by sme svojej intuícii pripisovali prílišnú dôležitosť, akoby mala nejakú mimoriadnu hodnotu v porovnaní s úsudkom a názormi druhých. Mohli by sme sa prenáhlene rozhodovať bez toho, aby sme sa poradili s tými, ktorých sa to dotýka. Pýcha by nás mohla viesť k tomu, že by sme sa tvrdohlavo držali intuitívneho rozhodnutia za cenu zranenia citov iných alebo proti dobre uváženej rade. Biblia nám znova múdro radí: „Lebo ak sa niekto nazdáva, že je niečím, a nie je ničím, klame svoju myseľ.“ — Galaťanom 6:3.

Napokon, prílišné spoliehanie sa na intuíciu môže viesť k duševnej lenivosti. Nejestvuje žiadna skratka k získaniu znalostí, porozumenia a múdrosti; jedinou cestou je systematické štúdium. Rozumný človek namiesto toho, aby sa chopil prvého intuitívneho nápadu, si vybuduje zásobu vedomostí, ktoré sa stanú zdrojom porozumenia, pochopenia a často aj intuície.

A konečne, intuícia má skutočnú hodnotu iba vtedy, keď je v súlade s najvyššou inteligenciou vesmíru, s mysľou Stvoriteľa. On je zdrojom presného poznania a skutočnej múdrosti a praje si, aby sme získali toto životne dôležité poznanie. Prostredníctvom Biblie nám láskavo dovoľuje prístup k svojim myšlienkam, pocitom a činom. Ak budeme uplatňovať takéto poznanie vo svojom živote, bude sa tým cvičiť naša „vnímavosť“ vrátane schopnosti intuície. — Hebrejom 5:14.

Získavajme preto poznanie o Stvoriteľovi a jeho Synovi. (Ján 17:3) Nikdy nenájdeme nič hodnotnejšie, o čo by sme sa mohli usilovať. Niet lepšieho zdroja, z ktorého možno čerpať intuíciu.

[Zvýraznený text na strane 16]

Einstein pripisoval intuícii veľký význam

[Zvýraznený text na strane 17]

Intuícia nie je žiaden tajomný šiesty zmysel

[Zvýraznený text na strane 17]

Majú ženy skutočne lepšiu intuíciu ako muži?

[Zvýraznený text na strane 19]

Intuícia nie je spoľahlivá, ak je založená na chybnom poznaní

[Obrázok na strane 18]

Matka podľa plaču dieťaťa intuitívne rozozná, čo dieťa potrebuje