Kobry na Srí Lanke, ktoré počujú zvuk

„Sú hluchí ako kobra, ktorá si zapcháva ucho, ktorá nebude počúvať hlas zaklínačov.“ — Žalm 58:4, 5.

V novinách The New York Times z 10. januára 1954 bola pod titulkom „‚Zaklína‘ hudba hady?“ uvedená nasledujúca správa týkajúca sa Žalmu 58:4, 5: „Dr. David I. Macht, výskumník v oblasti farmakológie z nemocnice Mount Sinai v Baltimore (USA), je jedným z popredných svetových odborníkov na kobrí jed. (Kobrí jed je uznávaným liekom napríklad pri krvných poruchách.) Dr. Macht uvádza, že pri práci s kobrami a kobrím jedom sa zoznámil s mnohými vzdelanými hindskými lekármi z rôznych častí Indie. Všetci sa súhlasne vyjadrili, že kobry reagujú na niektoré tóny flauty alebo píšťaly. Títo lekári hovorili, že niektoré hudobné žánre vzrušujú tieto zvieratá viac, iné menej. Indické deti, ktoré sa na vidieku hrajú za tmy, sú dokonca upozorňované, aby nespievali, z obavy, že zvuky prilákajú kobry. Dr. Macht sa vyjadril, že Shakespeare, ktorý sa opakovane zmieňoval o hadoch ako o hluchých... iba opakoval všeobecný, nesprávny názor. Naproti tomu Dr. Macht povedal, že žalmista mal pravdu, keď v 58. žalme v 5. verši naznačil opačný názor, že hady môžu počuť.“

Podobne v článku publikovanom v nemeckom zoologickom časopise Grzimeks Tier, Sielmanns Tierwelt z júla 1981 na stranách 34 a 35 rozpráva autor článku o kobre, ktorá žila v termitisku na jeho veľkostatku v Srí Lanke. Požiadal zaklínača hadov, aby plachého hada chytil a primal ho k tancu. Autor uvádza: „Keď som svojho hosťa uistil, že tam naozaj žije kobra, sadol si pred termitisko a začal hrať na píšťale. Po dlhom čase — keď som už neveril, že sa niečo stane — kobra vystrčila hlavu niekoľko centimetrov von z diery. Skôr než had stihol otvoriť papuľu, zaklínač vyrazil a schmatol ho za hlavu medzi palec a dva prsty.“ Potom tento Ind skutočne primal hada tancovať.

Jestvuje teda dôkaz, že kobra môže „počúvať hlas zaklínačov“. — New World Translation of the Holy Scriptures, dodatok 7A, strana 1583.