Kapitola 71
Zaťatá neviera farizejov
KEĎ farizeji predvolajú rodičov bývalého slepého žobráka, títo sa boja. Vedia, že bolo rozhodnuté, že každý, kto uverí v Ježiša, má byť vylúčený zo synagógy. Takéto odrezanie od spoločenstva s inými v obci môže najmä chudobnej rodine spôsobiť veľké ťažkosti. Preto sú rodičia opatrní.
„Je to váš syn, o ktorom hovoríte, že sa narodil slepý?“ pýtajú sa farizeji. „Ako to, že teraz vidí?“
„Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý,“ potvrdzujú rodičia. „Ale ako sa to stalo, že teraz vidí, nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči.“ Syn im určite povedal všetko, čo sa stalo, ale rodičia rozvážne hovoria: „Spýtajte sa ho. Je dospelý. Musí hovoriť sám za seba.“
Preto farizeji znovu volajú toho muža. Tentoraz sa ho snažia zastrašiť naznačovaním, že zhromaždili proti Ježišovi kompromitujúce dôkazy. „Vzdaj Bohu slávu,“ žiadajú. „My vieme, že ten človek je hriešnik.“
Bývalý slepec ich obvinenie nevyvracia a hovorí: „Či je hriešnik, neviem.“ Ale dodáva: „Jedno však viem, že teraz vidím, hoci som bol slepý.“
Farizeji sa snažia nájsť v jeho svedectve medzeru a znovu sa pýtajú: „Čo ti urobil? Ako ti otvoril oči?“
„Už som vám povedal,“ sťažuje sa muž, „ale vy ste nepočúvali. Prečo to chcete opäť počuť?“ Posmešne sa pýta: „Azda sa tiež chcete stať jeho učeníkmi?“
Táto odpoveď farizejov rozzúri. „Ty si jeho učeníkom,“ obvinia ho, „ale my sme učeníkmi Mojžiša. Vieme, že Boh hovoril Mojžišovi, ale o tomto nevieme, odkiaľ je.“
Pokorný žobrák vyjadruje prekvapenie: „To je naozaj čudné, že neviete, odkiaľ je, a predsa mi otvoril oči.“ Aký záver z toho možno vyvodiť? Žobrák upozorňuje na všeobecne prijímaný predpoklad: „Vieme, že Boh nevypočuje hriešnikov, ale ak je niekto bohabojný a koná jeho vôľu, toho vypočuje. Od vekov nebolo počuť, že by niekto otvoril oči slepému od narodenia.“ Teda záver by mal byť jasný: „Keby tento nebol od Boha, nemohol by urobiť nič.“
Na takúto priamočiaru, jasnú logiku farizeji nemajú odpoveď. Nedokážu prijať pravdu, a tak sa na muža osopia: „Ty si sa narodil celý v hriechoch, a ešte nás učíš?“ A muža vyhodia. Zrejme ho vylúčia zo synagógy.
Keď sa o tom dozvedá Ježiš, nachádza muža a hovorí: „Veríš v Syna človeka?“
„A kto je to, pane,“ pýta sa bývalý slepý žobrák, „aby som uveril v neho?“
„Je to ten, ktorý rozpráva s tebou,“ odpovedá Ježiš.
Muž sa hneď Ježišovi klania a hovorí: „Verím, Pane.“
Potom Ježiš vysvetľuje: „Pre tento súd som prišiel do tohto sveta: aby tí, ktorí nevidia, videli, a tí, ktorí vidia, sa stali slepými.“
Nato sa pýtajú farizeji, ktorí počúvajú: „Či sme aj my slepí?“ Keby uznali, že sú duševne slepí, mali by ospravedlnenie na to, že sa stavajú proti Ježišovi. To im hovorí Ježiš: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech.“ Ale oni zaťato trvajú na tom, že nie sú slepí a nepotrebujú duchovné osvietenie. A tak Ježiš poznamenáva: „Ale teraz hovoríte: ‚Vidíme.‘ Váš hriech zostáva.“ Ján 9:19–41.
▪ Prečo sa rodičia bývalého slepého žobráka boja, keď ich predvolajú farizeji, a ako opatrne odpovedajú?
▪ Ako sa farizeji snažia zastrašiť bývalého slepca?
▪ Akým logickým dôkazom muž rozzúri farizejov?
▪ Prečo farizeji nemajú ospravedlnenie, keď odporujú Ježišovi?