Kapitola 117

Utrpenie v záhrade

KEĎ Ježiš skončí modlitbu, spieva s jedenástimi vernými apoštolmi piesne chvály Jehovovi. Potom zostupujú z hornej miestnosti a ocitajú sa v chladnej nočnej tme. Vracajú sa cez údolie Kidronu do Betánie. Ale cestou sa zastavujú na obľúbenom mieste v Getsemanskej záhrade. Záhrada sa rozkladá buď na Olivovom vrchu, alebo v jeho blízkosti. Ježiš sa tam často stretával so svojimi apoštolmi pod olivovníkmi.

Opúšťa ôsmich apoštolov — azda pri vchode do záhrady — a hovorí im: „Sadnite si tu a ja odídem trochu ďalej a budem sa modliť.“ Potom berie ďalších troch — Petra, Jakuba a Jána — a ide ďalej do záhrady. Je bolestne znepokojený a zarmútený. „Moja duša je hlboko zarmútená, až na smrť,“ hovorí im. „Zostaňte tu a bdejte so mnou.“

Ježiš ide trochu dopredu, padá na zem a s tvárou sklonenou k zemi sa úpenlivo modlí: „Môj Otče, ak je to možné, nech ma obíde tento pohár. Ale nie ako ja chcem, ale ako ty chceš.“ Čo tým myslí? Prečo je ‚hlboko zarmútený až na smrť‘? Chce sa zrieknuť rozhodnutia zomrieť a zaobstarať výkupné?

Vôbec nie! Ježiš neprosí, aby unikol smrti. Už len myšlienka na to, že by sa vyhol obetnej smrti, ako mu to raz navrhoval Peter, je mu odporná. Skôr ho trápi obava, že spôsob, akým čoskoro zomrie — ako opovrhnutiahodný zločinec — uvedie pohanu na meno jeho Otca. Teraz si uvedomuje, že o niekoľko hodín bude pribitý na kôl ako najhorší človek — rúhač proti Bohu! Práve to ho bolestne trápi.

Po dlhej modlitbe sa vracia a nachádza troch apoštolov spať. Osloví Petra a hovorí: „Či ste nemohli bdieť so mnou ani jedinú hodinu? Zostaňte bdelí a stále sa modlite, aby ste neupadli do pokušenia.“ Uznáva ale, že sú pod veľkým tlakom a že je neskoro, a hovorí: „Duch je síce dychtivý, ale telo je slabé.“

Ježiš potom odchádza druhýkrát a prosí, aby Boh od neho odňal „tento pohár“, Jehovov určený podiel čiže vôľu vzhľadom naňho. Keď sa vracia, opäť nachádza tých troch spať, zatiaľ čo by sa mali modliť, aby neupadli do pokušenia. Keď ich osloví, nevedia, čo mu majú odpovedať.

Nakoniec, tretíkrát, Ježiš odchádza asi čo by kameňom dohodil a na kolenách sa modlí so silnými výkrikmi a slzami: „Otče, ak si želáš, odním tento pohár odo mňa.“ Ježiš prenikavo cíti krutú bolesť pre pohanu, ktorú prinesie jeho smrť, smrť ako zločinca, na meno jeho Otca. Byť obžalovaný ako rúhač, ako ten, kto preklína Boha, sa takmer nedá zniesť!

Napriek tomu sa Ježiš ďalej modlí: „Nie čo ja chcem, ale čo chceš ty.“ Ježiš sa poslušne podriaďuje Božej vôli. Tu sa zjavuje anjel z neba a posilňuje ho povzbudzujúcimi slovami. Pravdepodobne Ježišovi hovorí, že Otec má pre neho úsmev čiže schválenie.

Aká ťarcha leží na Ježišových pleciach! Na vážkach je jeho vlastný večný život a večný život celého ľudského rodu! Citový tlak je obrovský. Ježiš sa ďalej modlí ešte vrúcnejšie a jeho pot padajúci na zem je ako kvapky krvi. „Hoci je to veľmi vzácny jav,“ poznamenáva The Journal of American Medical Association, „krvavý pot... sa môže vyskytnúť pri mimoriadne silnom citovom vzrušení.“

Ježiš sa tretíkrát vracia k svojim apoštolom a znova ich nachádza spať. Sú jednoducho vyčerpaní zármutkom. „V takej dobe, ako je táto, spíte a odpočívate!“ zvolá. „To stačí! Prišla tá hodina! Hľa, Syna človeka zradili do rúk hriešnikov. Vstaňte! Poďme! Hľa, môj zradca sa priblížil.“

Kým hovorí, Judáš Iškariotský sa približuje sprevádzaný veľkým davom s fakľami, lampami a zbraňami. Matúš 26:30, 36–47; 16:21–23; Marek 14:26, 32–43; Lukáš 22:39–47; Ján 18:1–3; Hebrejom 5:7.

▪ Kam vedie Ježiš apoštolov po opustení hornej miestnosti a čo tam robí?

▪ Čo robia apoštoli, kým sa Ježiš modlí?

▪ Prečo Ježiš trpí a o čo prosí Boha?

▪ O čom svedčí to, že Ježišov pot je ako kvapky krvi?