69. KAPITOLA
Abrahámove alebo Diablove deti?
ŽIDIA TVRDIA, ŽE ICH OTCOM JE ABRAHÁM
JEŽIŠ EXISTOVAL UŽ PRED ABRAHÁMOM
Ježiš je ešte stále na Sviatku stánkov v Jeruzaleme a ďalej vyučuje životne dôležité pravdy. Niektorí z prítomných Židov mu práve povedali: „Sme Abrahámovi potomkovia a nikdy sme nikomu neslúžili ako otroci.“ Ježiš im na to hovorí: „Viem, že ste Abrahámovi potomkovia, ale snažíte sa ma zabiť, lebo moje slovo vo vás nepôsobí. Hovorím o tom, čo som videl, keď som bol u svojho Otca, a vy robíte to, čo ste počuli od svojho otca.“ (Ján 8:33, 37, 38)
Význam Ježišových slov je jednoduchý: Má iného otca než oni. Židia však nechápu, čo tým chce povedať, a tak opakujú: „Náš otec je Abrahám.“ (Ján 8:39; Izaiáš 41:8) V doslovnom zmysle sú naozaj jeho potomkami. Preto si myslia, že uctievajú rovnakého Boha ako Boží priateľ Abrahám.
No nasledujúce Ježišove slová sa ich určite dotknú: „Keby ste boli Abrahámove deti... konali by ste ako Abrahám.“ Syn predsa prirodzene napodobňuje svojho otca. „Ale vy sa ma snažíte zabiť,“ pokračuje Ježiš, „človeka, ktorý vám povedal pravdu, ktorú počul od Boha. To Abrahám nerobil.“ Potom Ježiš povie niečo, čo v nich vyvolá zmätok: „Konáte ako váš otec.“ (Ján 8:39–41)
Židia stále nechápu, o kom Ježiš hovorí. Tvrdia, že sú právoplatnými potomkami, keď hovoria: „My nie sme nemanželské deti, máme jedného Otca, Boha.“ Je však Boh skutočne ich Otcom? Ježiš hovorí: „Keby bol vaším Otcom Boh, milovali by ste ma, lebo od neho som prišiel a som tu. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal.“ Potom im Ježiš položí otázku a hneď na ňu aj odpovie: „Viete, prečo nerozumiete tomu, čo hovorím? Lebo nemôžete počúvať moje slovo.“ (Ján 8:41–43)
Ježiš sa im doteraz snažil ukázať, o čom svedčí ich odmietavý postoj k nemu. No teraz im už otvorene hovorí: „Vaším otcom je Diabol a chcete plniť túžby svojho otca.“ Aký je ich otec? Ježiš ho opisuje takto: „Ten bol vrahom, keď začal, a nestál pevne v pravde.“ Potom Ježiš dodáva: „Ten, kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.“ (Ján 8:44, 47)
Toto obvinenie Židov poriadne nahnevá: „Či nehovoríme, že si Samaritán a si posadnutý démonom?“ Keď označujú Ježiša za Samaritána, vyjadrujú tým, ako veľmi ním pohŕdajú. No Ježiš ich urážku ignoruje a odpovedá: „Nie som posadnutý démonom... Ctím si Otca, ale vy ma znevažujete.“ Prečo by mali brať Ježišove slová vážne? Vyplýva to z jeho ďalších slov: „Ak niekto zachováva moje slovo, nikdy neuvidí smrť.“ Ježiš tým nechce povedať, že apoštoli a jeho ďalší nasledovníci doslova nikdy nezomrú. Nikdy ich však nepostihne večné zničenie, „druhá smrť“, teda smrť bez nádeje na vzkriesenie. (Ján 8:48–51; Zjavenie 21:8)
Židia však berú Ježišove slová doslovne a hovoria: „Teraz už vieme, že si posadnutý démonom. Abrahám zomrel, aj proroci, ale ty hovoríš, že ak niekto zachováva tvoje slovo, nikdy neokúsi smrť. Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel?... Čo si o sebe myslíš, kto si?“ (Ján 8:52, 53)
Ježiš očividne chce, aby pochopili, že je Mesiáš. Ale namiesto priamej odpovede na ich otázku vysvetľuje: „Keby som oslavoval sám seba, moja sláva by nič neznamenala. Je to môj Otec, kto ma oslavuje, ten, o ktorom hovoríte, že je vaším Bohom, a ktorého napriek tomu nepoznáte. Ale ja ho poznám. Keby som povedal, že ho nepoznám, bol by som klamár ako vy.“ (Ján 8:54, 55)
Teraz sa vracia k príkladu ich verného predka: „Váš otec Abrahám sa veľmi tešil na to, že uvidí môj deň, a videl ho a radoval sa.“ Abrahám uveril Božiemu sľubu a tešil sa na príchod Mesiáša. Židia nad tým neveriacky krútia hlavou: „Ešte nemáš ani 50 rokov a videl si Abraháma?“ Ježiš im odpovedá: „Skôr ako sa narodil Abrahám, bol som ja.“ Má na mysli svoju predľudskú existenciu v nebi, kde žil ako mocný duchovný tvor. (Ján 8:56–58)
Po tomto výroku chcú rozzúrení Židia Ježiša ukameňovať. No on im unikne.