Otázky čitateľov
◼ Verili kresťania v prvom storočí, že koniec tohto zlého sveta príde za ich života?
Ježišovi nasledovníci v prvom storočí veľmi túžili po tom, aby prišiel koniec. Ako uvidíme, niektorí usudzovali, že koniec je bezprostredne blízko, ba že už nastal. Museli opraviť svoj názor. Rozhodne nie je zlé, ak kresťania — v minulosti aj dnes — úprimne veria, že predpovedaný koniec treba považovať za blízky a že každý deň žijú s týmto vedomím.
Keď Ježiš odpovedal na otázku svojich učeníkov, aké bude „znamenie“ jeho prítomnosti, vystríhal ich: „Preto zostaňte bdelí, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ (Matúš 24:3, 42) Bdelosť mala ovplyvniť ich konanie. Kristus totiž dodal: „Dávajte pozor . . . na seba, aby vaše srdce nebolo nikdy preťažené prejedaním a prílišným pitím a úzkostlivými životnými starosťami a náhle, v jednom okamihu, by na vás prišiel ten deň . . . Preto zostaňte bdelí a v každom čase úpenlivo proste, aby sa vám podarilo uniknúť všetkému, čo má nastať, a stáť pred Synom človeka.“ — Lukáš 21:34–36.
Všimni si, že Ježiš dal túto radu hneď po vymenovaní udalostí, ktoré budú tvoriť „znamenie“. Upozornil teda apoštolov, že budú musieť nastať určité závažné udalosti, po ktorých príde koniec. A predsa sa o niekoľko týždňov spýtali vzkrieseného Ježiša: „Pane, obnovíš v tomto čase kráľovstvo Izraelu?“ Odpovedal im: „Nie je vašou vecou, aby ste poznali časy alebo doby, ktoré ustanovil Otec v svojej právomoci.“ — Skutky 1:6, 7.
Z toho vidíme, že Ježišovi nasledovníci v túžbe, aby koniec prišiel rýchlo, prehliadli, čo im povedal nedávno o viditeľných dôkazoch, ktoré sa mali prejavovať počas jeho prítomnosti tesne pred koncom.
Iný dôkaz ich nedočkavosti nachádzame v Pavlovom liste kresťanom v Tesalonike. Asi v roku 50 n. l. im napísal: „Bratia, čo sa týka časov a dôb, netreba vám nič písať. Veď sami veľmi dobre viete, že Jehovov deň prichádza presne tak ako zlodej v noci. Preto ďalej nespime ako ostatní, ale zostaňme bdelí a triezvi.“ (1. Tesaloničanom 5:1, 2, 6) Niektorí pomazaní kresťania z toho vyvodzovali, že Ježišova prítomnosť (súvisiaca s Jehovovým dňom rozsudku nad zlými) už bezprostredne nastáva.
Ale nebolo to správne. V druhom liste im Pavol napísal: „Prosíme vás však, bratia, čo sa týka prítomnosti nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromažďovania sa k nemu, aby ste sa nedali rýchlo otriasť a tým odviesť od rozumného zmýšľania, ani rozrušiť buď inšpirovaným výrokom alebo ústnym posolstvom či listom, akoby od nás, v tom zmysle, že Jehovov deň je tu. Nech vás nikto nijakým spôsobom nezvedie; lebo nepríde, kým najprv nepríde odpadnutie a nebude zjavený človek nezákonnosti.“ — 2. Tesaloničanom 2:1–3.
To neznamená, že im malo byť ľahostajné, kedy nastane Ježišova prítomnosť a koniec sveta. Každým ďalším rokom sa stávala naliehavejšia Ježišova výstraha: „Zostaňte bdelí, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“
Asi o päť rokov po napísaní druhého listu Tesaloničanom Pavol napísal: „Už je tu hodina, aby ste sa prebudili zo spánku, lebo teraz je naša záchrana bližšie ako vtedy, keď sme sa stali veriacimi. Noc veľmi pokročila. Deň sa priblížil. Teda zoblečme skutky, ktoré patria tme a oblečme si zbrane svetla.“ (Rimanom 13:11, 12) O ďalších päť rokov Pavol nabádal hebrejských kresťanov: „Potrebujete vytrvalosť, aby ste prijali splnenie toho sľubu, keď vykonáte Božiu vôľu. Ešte ‚veľmi malú chvíľu‘ a ‚ten, ktorý prichádza, príde a nebude meškať‘.“ (Hebrejom 10:36, 37) A potom v predposlednom verši Zjavenia apoštol Ján napísal: „Ten, ktorý o tom svedčí, hovorí: ‚Áno, prichádzam rýchlo.‘ Amen! Príď, Pán Ježiš!“ — Zjavenie 22:20.
Kresťan vo vtedajšom čase iste nebol nerozumný, keď mal pocit, že by koniec mohol prísť v jeho dobe. Keby sa stalo, že by následkom nešťastia alebo prirodzeným spôsobom zomrel skôr, ako príde koniec, napriek tomu žil s oprávneným vedomím naliehavosti, ktorý vyvolal Ježiš a inšpirované Písmo.
To všetko tým skôr platí o nás, ktorí žijeme v neskorej hodine. Ak voľne pretlmočíme Pavlove slová, nemôžeme poprieť, že ‚teraz je naša záchrana bližšie ako vtedy, keď sa stali veriacimi prví kresťania, aj ako vtedy, keď sme sa my sami stali veriacimi. Noc veľmi pokročila. Deň sa priblížil.‘
Z dejín od prvej svetovej vojny vidno, že sa veľmi hromadia dôkazy, potvrdzujúce, že žijeme v závere systému vecí. Nemusíme sa zbytočne zamestnávať dohadmi, kedy príde koniec, ale namiesto toho by sme sa mali zamestnávať zvestovaním dobrého posolstva, ktoré môže zachrániť náš život aj život mnohých iných. — 1. Timotejovi 4:16.
Máme množstvo dôkazov na to, aby sme očakávali zavŕšenie zvestovania v našom čase. Znamená to, že to bude pred začiatkom ďalšieho mesiaca, ďalšieho roka, ďalšieho desaťročia a či ďalšieho storočia? To nevie žiaden človek, lebo Ježiš povedal, že to nevedeli „ani nebeskí anjeli“. (Matúš 24:36) Ale my to ani nepotrebujeme vedieť, pretože robíme to, na čo sa máme sústrediť podľa Pánových príkazov. Najdôležitejšie je, aby sme konali Božiu vôľu a Božiu prácu a aby sme mali na tom čo najväčšiu účasť. Tak sa nám môže podariť ‚uniknúť všetkému, čo má nastať, a stáť pred Synom človeka‘. — Lukáš 21:36.