Otázky čitateľov
Ak je kresťan chorý alebo cestuje, a preto sa nemôže zúčastniť na Pamätnej slávnosti, mal by ju sláviť o mesiac neskôr?
V starovekom Izraeli sa pesach konal každý rok na štrnásty deň prvého mesiaca zvaného nisan (alebo abib). V 4. Mojžišovej 9:10, 11 však nachádzame mimoriadne opatrenie: „Hovor synom Izraela a povedz: ‚I keby bol ktorýkoľvek muž z vás alebo z vašich pokolení nečistý od duše alebo preč na ďalekej ceste, aj on pripraví obeť pesach Jehovovi. Majú ju pripraviť v druhom mesiaci [zvanom ijjar alebo ziv], štrnásteho dňa mezi dvoma večermi. Majú ju jesť spolu s nekvasenými chlebmi a horkými bylinami.‘“
Všimni si, že sa tým pre pesach nestanovovali dva alternatívne dátumy (buď 14. nisan, alebo 14. ziv), z ktorých by si mohol ktorýkoľvek Izraelita alebo ktorákoľvek domácnosť vybrať podľa toho, ako by im to vyhovovalo. Opatrenie jedla pesach v druhom mesiaci bolo vymedzené. Bola to výnimka pre Izraelitu, ktorý bol 14. nisana obradne nečistý alebo bol veľmi ďaleko od miesta, kde sa pravidelne konala slávnosť.
Jediný zaznamenaný prípad toho, že sa to vo veľkom rozsahu uplatnilo, je z čias verného kráľa Ezechiáša, keď obnovil zachovávanie sviatku nekvasených chlebov. Prípravy na prvý mesiac sa nestihli urobiť (neboli pripravení ani kňazi, ani ľud nebol zhromaždený), a tak sa tento sviatok konal štrnásteho dňa druhého mesiaca. — 2. Paralipomenon 29:17; 30:1–5.
Okrem takýchto výnimočných okolností Židia zachovávali pesach v deň, ktorý určil Boh. (2. Mojžišova 12:17–20, 41, 42; 3. Mojžišova 23:5) Ježiš a jeho učeníci slávili túto slávnosť tak, ako to vyžadoval Zákon, a nemysleli si, že dátum nie je dôležitý. Lukáš podáva správu: „Nastal deň nekvasených chlebov, v ktorom sa musí obetovať obeť pesach, a [Ježiš] poslal Petra a Jána a povedal: ‚Choďte a pripravte pre nás pesach, aby sme jedli.‘“ — Lukáš 22:7, 8.
Pri tej príležitosti Ježiš ustanovil výročnú slávnosť, ktorú kresťania poznajú ako Pánovu večeru. Význam prítomnosti kresťanov na tejto slávnosti nemožno dostatočne zdôrazniť. Pre Jehovových svedkov je to najdôležitejšia udalosť v roku. Z Ježišových slov vyplýva, prečo je to tak. Povedal: „Stále to robte na moju pamiatku.“ (Lukáš 22:19) Preto každý Jehovov svedok by si mal plánovať mesiace vopred, aby mu dátum tejto slávnosti ostal voľný, bez akýchkoľvek iných stretnutí. Pánova večera sa bude sláviť v utorok 6. apríla 1993, po miestnom západe slnka.
V zriedkavých prípadoch by nejaká nepredvídaná okolnosť, napríklad choroba alebo komplikácie pri cestovaní, mohla kresťanovi zabrániť v účasti, ktorú si naplánoval. Čo by sa malo v takejto situácii robiť?
Počas slávnosti sa podáva nekvasený chlieb a červené víno a tí, ktorí sú pomazaní Božím svätým duchom a vybraní pre život v nebesiach, z nich prijímajú. (Matúš 26:26–29; Lukáš 22:28–30) Ak je niekto, kto každý rok prijímal z týchto symbolov, tento rok pripútaný na lôžko doma alebo v nemocnici, starší miestneho zboru zariadia, aby jeden z nich vzal pre chorého trochu chleba a vína, prebral s ním vhodné biblické texty na tento námet a podal mu symboly. Ak je pomazaný kresťan mimo svojho domovského zboru, mal by si zariadiť, aby šiel do zboru v oblasti, kde sa bude v ten deň nachádzať.
Vzhľadom na to by mal pomazaný kresťan sláviť Pánovu večeru o 30 dní neskôr (o jeden lunárny mesiac), v súlade s prikázaním v 4. Mojžišovej 9:10, 11 a s príkladom v 2. Paralipomenon 30:1–3, 15 len vo veľmi výnimočných prípadoch.
Pre tých, ktorí sú z triedy Ježišových „iných oviec“ s nádejou na večný život na rajskej zemi, neplatí príkaz prijímať z chleba a vína. (Ján 10:16) Je dôležité, aby sa výročnej slávnosti zúčastnili, zo symbolov však neprijímajú. Teda ak je niekto z nich chorý alebo cestuje, a preto nie je v ten večer v žiadnom zbore, mal by si sám prečítať príslušné biblické texty (vrátane správy o tom, ako Ježiš ustanovil túto slávnosť) a modliť sa o Jehovovo požehnanie tejto udalosti na celom svete. V tom prípade však nie je potrebné zabezpečovať zhromaždenie alebo osobitný biblický rozhovor o mesiac neskôr.