Útecha počas štyroch rokov vojny
POČAS štyroch rokov vojny na území bývalej Juhoslávie znášalo veľa ľudí ťažkosti a veľkú núdzu. Boli medzi nimi aj stovky Jehovových svedkov, ktorí verne pokračovali v uctievaní „Boha každej útechy“. — 2. Korinťanom 1:3.
V Sarajeve ľudia navyše znášali ťažkosti spojené so životom vo veľkom meste, ktoré bolo po celú vojnu obliehané. Bol tam nedostatok elektrickej energie, vody, palivového dreva a potravín. Ako fungoval sarajevský zbor Jehovových svedkov za týchto extrémnych podmienok? Kresťania zo susedných krajín riskovali život, aby tam priviezli veľké množstvo vecí materiálnej pomoci. (Pozri Strážnu vežu z 1. novembra 1994, strany 23–27.) Bratia v Sarajeve sa delili navzájom o to, čo mali, a hlavný dôraz pritom kládli na to, aby sa delili o duchovné veci. Istý kresťanský dozorca z tohto mesta podal počas obliehania nasledovnú správu:
„Veľmi si ceníme naše zhromaždenia. Spolu s manželkou a s ďalšími 30 ľuďmi chodievame na zhromaždenia peši 15 kilometrov tam a 15 naspäť. Niekedy bolo oznámené, že bude dodávka vody v čase, keď je zhromaždenie. Čo robili bratia v takých prípadoch? Zostali doma, alebo išli na zhromaždenie? Naši bratia dali prednosť účasti na zhromaždeniach. Bratia si vždy navzájom pomáhajú; delia sa o všetko, čo majú. Jedna sestra z nášho zboru býva na okraji mesta blízko lesa, a tak je pre ňu trochu ľahšie získať nejaké palivové drevo. Okrem toho pracuje v pekárni a mzdu dostáva vo forme múky. Keď je to možné, upečie veľký bochník chleba a prinesie ho na zhromaždenie. Po zhromaždení, pri odchode, dá z neho každému kus.
Dôležité je, že nikto z bratov a sestier sa nikdy necíti opustený. Nikto nevie, kto z nás bude nabudúce potrebovať pomoc v nepríjemnej situácii. Keď boli zľadovatené cesty a jedna sestra bola chorá, silní mladí bratia ju vozili na zhromaždenia na saniach, ktoré sami ťahali.
Všetci sa zúčastňujeme kazateľského diela a Jehova naše úsilie žehná. Vidí našu hroznú situáciu v Bosne a žehná nás vzrastom — takým vzrastom, aký sme pred vojnou nezažili.“
Podobne v ďalších častiach bývalej Juhoslávie rozorvaných vojnou sa Jehovovi svedkovia napriek veľkým ťažkostiam tešili zo vzrastu. Z chorvátskej kancelárie Jehovových svedkov prichádza táto správa o skupine svedkov: „Bratia žijúci vo Velikej Kladuši sa museli vyrovnávať s extrémne ťažkými situáciami. Na mesto boli viac ráz podniknuté útoky. Bratia museli vysvetľovať svoju neutralitu chorvátskym, srbským a rôznym moslimským vojskám. Určite museli veľa zniesť — väznenie, bitie, hlad, nebezpečenstvo smrti. Napriek tomu všetci zostali verní a majú vynikajúcu výsadu vidieť, ako Jehova žehná ich činnosti.“
Napriek týmto ťažkostiam sa Jehovovi svedkovia vo Velikej Kladuši a v susednom Bihaći naďalej tešia zo vzrastu, keď sa horlivo delia o Božie posolstvo útechy so svojimi blížnymi. Celkove 26 hlásateľov Kráľovstva z týchto dvoch miest vedie 39 domácich biblických štúdií!