Daniel a jeho zjazdová menovka
JEŽIŠ pokarhal samospravodlivých náboženských vodcov, ktorí sa rozhorčili, keď malí chlapci verejne chválili Boha. Ježiš sa ich vhodne opýtal: „Nikdy ste nečítali: ‚Z úst detí a dojčiat si si zaobstaral chválu‘?“ — Matúš 21:15, 16.
Príkladom toho, že aj dnes mladí ľudia chvália Jehovu, je šesťročný Daniel, ktorý chodí do ruského zboru v Nemecku. S mamou a sestrou sa zúčastnil na oblastnom zjazde Jehovových svedkov v Duisburgu. Bol to ich prvý veľký zjazd. Všetko bolo pre nich nové: hotel, veľa poslucháčov, tri dni pokojne sedieť, krst, nehovoriac o dráme. A čo náš Daniel? Správal sa príkladne.
V pondelok po zjazde, keď boli opäť doma, Daniel ráno vstal, aby išiel do škôlky. Čo mal ešte stále na bunde? Zjazdovú menovku! Mama mu povedala: „Dnes už nie je zjazd. Menovku si môžeš dať dole.“ No Daniel jej odpovedal: „Chcem, aby každý vedel, kde som bol a čo som sa naučil.“ A tak celý deň v škôlke hrdo nosil menovku. Keď sa ho na ňu opýtala pani učiteľka, opísal jej program zjazdu.
Takýmto správaním Daniel napodobnil príklad tisícov chlapcov a dievčat, ktorí v priebehu stáročí verejne chválili Jehovu.