Vedeli ste?

Čo všetko zahŕňala práca tesára, ktorú vykonával Ježiš?

Ježišov adoptívny otec bol tesárom. A rovnakému remeslu sa vyučil aj Ježiš. Keď vo veku „asi tridsať rokov“ začal svoju službu, hovorili o ňom nielen ako o ‚tesárovom synovi‘, ale ako o tesárovi. — Lukáš 3:23; Matúš 13:55; Marek 6:3.

V Ježišovom domovskom meste bol určite dopyt po náradí a ďalších veciach potrebných pri poľnohospodárskych prácach, ako boli napríklad pluhy či jarmá, ktoré sa vyrábali hlavne z dreva. K bežným výrobkom tesárov patril nábytok — stoly, stoličky, stolčeky a truhlice —, ako aj dvere, drevené zámky, okná a hrady. Tesári často spolupracovali pri stavbe domov.

Ján Krstiteľ v jednom podobenstve spomenul sekeru, nástroj, ktorý Ježiš i iní tesári zrejme používali pri rúbaní stromov. Keď stromy zoťali, buď priamo na mieste otesávali kmene na trámy, alebo celé kmene dotiahli do svojich dielní. To si nepochybne vyžadovalo značnú fyzickú silu. (Matúš 3:10) Izaiáš vymenúva ďalšie nástroje, ktoré používali tesári v jeho dňoch: „Drevorezbár, ten natiahol mernú šnúru; rysuje to červenou kriedou; vypracováva to škrabákom na drevo; a stále to rysuje kružidlom.“ ​(Izaiáš 44:13) Archeologické nálezy dosvedčujú, že v biblických časoch sa používali kovové píly, kamenné kladivá a bronzové klince. (2. Mojžišova 21:6; Izaiáš 10:15; Jeremiáš 10:4) Je logické predpokladať, že takéto nástroje používal aj Ježiš.

Akých „bankárov“ mal na mysli Ježiš v jednom zo svojich podobenstiev a ako pracovali?

Ježiš v tomto podobenstve hovoril o pánovi, ktorý pokarhal lenivého otroka slovami: „Mal si... uložiť moje strieborné peniaze u bankárov a pri svojom príchode by som bol dostal svoje aj s úrokom.“ — Matúš 25:27.

V Ježišových dňoch neexistovali veľké peňažné inštitúcie, aké poznáme dnes. No už dávno predtým bolo bežné, že ľudia si mohli uložiť peniaze u úžerníkov, ktorí im za ne platili úrok, alebo si od úžerníkov mohli za vyšší úrok peniaze požičať. Podľa diela The Anchor Bible Dictionary bolo v Grécku už v 4. storočí pred n. l. bežné, že sa pri pôžičkách platili úroky. A v období mieru, ktorý nastolili Rimania, sa ročné úrokové sadzby úverov v celej Rímskej ríši pohybovali od 4 do 6 percent.

Mojžišovský Zákon zakazoval Izraelitom požičiavať peniaze na úrok tým, ktorí boli v núdzi. (2. Mojžišova 22:25) Zdá sa, že toto pravidlo sa uplatňovalo hlavne pri pôžičkách chudobným. No ako vyplýva z Ježišovho podobenstva, bolo normálne, že človek dostal úroky za prostriedky, ktoré si uložil u úžerníkov, čiže „bankárov“. Ježiš teda v tomto podobenstve, tak ako vždy, použil niečo, čo bolo jeho poslucháčom dobre známe.