Otázky čitateľov
V Biblii sa spomína ‚kniha Jašara‘ a ‚kniha Jehovových vojen‘. (Joz. 10:13; 4. Mojž. 21:14) Tieto dve knihy nie sú v biblickom kánone. Ide o inšpirované spisy, ktoré sa stratili?
Nie je dôvod usudzovať, že tieto dve knihy boli napísané pod inšpiráciou a neskôr sa stratili. Inšpirovaní pisatelia Biblie sa odvolávali aj na viacero ďalších spisov. Niektoré z nich môžu byť časťou Biblie, len boli označené názvom, ktorý nie je súčasnému čitateľovi známy. Napríklad 1. Paralipomenon 29:29 sa zmieňuje o ‚slovách vidiaceho Samuela‘, ‚slovách proroka Nátana‘ a ‚slovách vidiaceho Gáda‘. Týmito troma názvami mohli byť označené dve knihy, ktoré poznáme ako 1. a 2. Samuelova, alebo možno kniha Sudcovia.
Na druhej strane niekedy sa pisateľ odvoláva na knihy, ktorých názov sa podobá názvu biblických kníh, ale pritom nejde o časti Biblie. Mohli by sme to ilustrovať na príklade štyroch starovekých kníh. Názvy ‚kronika čias judských kráľov‘, ‚Kniha judských a izraelských kráľov‘, ‚Kniha izraelských kráľov‘ a ‚Kniha izraelských a judských kráľov‘ síce znejú podobne ako názvy biblických kníh, ktoré poznáme ako 1. a 2. Kráľov, ale uvedené štyri knihy neboli inšpirované ani zaradené do biblického kánonu. (1. Kráľ. 14:29; 2. Par. 16:11; 20:34; 27:7) Pravdepodobne to boli historické spisy dostupné v čase, keď prorok Jeremiáš a Ezdráš písali správy, ktoré máme v Biblii.
Áno, niektorí pisatelia Biblie sa odvolávali na existujúce, ale neinšpirované kroniky a dokumenty alebo z nich čerpali. Kniha Ester 10:2 sa odvoláva na ‚Kroniku časov kráľov Médie a Perzie‘. Podobne aj Lukáš pri zostavovaní svojho evanjelia „od začiatku všetko presne sledoval“. Týmito slovami chcel zrejme povedať, že pri zostavovaní Ježišovho rodokmeňa, ktorý nachádzame v jeho evanjeliu, skúmal dostupné písomné pramene. (Luk. 1:3; 3:23–38) Hoci záznamy, z ktorých Lukáš čerpal, neboli inšpirované, výsledné evanjelium rozhodne bolo inšpirované. A toto evanjelium stále máme a je pre nás hodnotné.
Pokiaľ ide o dve knihy spomenuté v otázke, o ‚knihu Jašara‘ a ‚knihu Jehovových vojen‘, zdá sa, že to boli skutočné dokumenty, ktoré však neboli inšpirované. Preto Jehova nezabezpečil ich zachovanie. Biblické zmienky o týchto dvoch knihách vedú učencov k záveru, že išlo o zbierky poézie alebo piesní opisujúce boje Izraela s jeho nepriateľmi. (2. Sam. 1:17–27) V jednej biblickej encyklopédii sa uvádza názor, že tieto knihy mohli obsahovať „známy repertoár profesionálnych spevákov v starovekom Izraeli, ktorý uchovával tradičné izraelské epické a lyrické diela“. Aj niektorí muži, ktorých Boh občas inšpiroval ako svojich prorokov alebo vidiacich, vyhotovili záznamy, ktoré Boh neinšpiroval alebo ktoré sa rozhodol nezaradiť do Písma, ktoré je v našich časoch „užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí“. (2. Tim. 3:16; 2. Par. 9:29; 12:15; 13:22)
Sama skutočnosť, že určité knihy sa spomínajú v Biblii a že boli použité ako prameň informácií, by nás nemala viesť k záveru, že boli inšpirované. Jehova Boh však uchoval všetky spisy, ktoré obsahujú „slovo nášho Boha“, a tie ‚potrvajú na neurčitý čas‘. (Iz. 40:8) Teda to, čo sa Jehova rozhodol zaradiť do 66 biblických kníh, ktoré máme, je presne to, čo potrebujeme, aby sme boli ‚úplne vyzbrojení pre každé dobré dielo‘. (2. Tim. 3:16, 17)