Vedeli ste?

Prečo Ježiš v modlitbe oslovil Jehovu „Abba, Otče“?

Aramejské slovo abba môže znamenať „otče“ alebo „ó, otče“. Tento výraz sa nachádza v Biblii trikrát, vždy ako súčasť modlitby, na oslovenie nebeského Otca, Jehovu. Aký význam má toto slovo?

Dielo The International Standard Bible Encyclopedia uvádza: „Za Ježišových čias sa slovo abba v bežnej reči používalo hlavne na vyjadrenie dôverného vzťahu a zároveň úcty dieťaťa k otcovi.“ Bolo to oslovenie vyjadrujúce náklonnosť a patrilo medzi prvé slová, ktoré sa dieťa naučilo hovoriť. Ježiš použil tento výraz v jednej mimoriadne vrúcnej modlitbe k svojmu Otcovi. V Getsemanskej záhrade, iba niekoľko hodín pred svojou smrťou, oslovil v modlitbe Jehovu slovami „abba, Otče“. (Marek 14:36)

„Abba ako oslovenie Boha je v židovskej literatúre z grécko-rímskeho obdobia nanajvýš nezvyčajné, nepochybne preto, že by sa považovalo za neúctivé oslovovať Boha týmto familiárnym výrazom,“ uvádza sa ďalej v spomenutom diele. No to, že „Ježiš... používal toto slovo v modlitbe, je nepriamym potvrdením jeho neobvyklého vyjadrenia o jeho blízkom vzťahu k Bohu“. Ďalšie dva výskyty slova abba v Biblii — oba použil apoštol Pavol — naznačujú, že v prvom storočí ho vo svojich modlitbách používali aj kresťania. (Rimanom 8:15; Galaťanom 4:6)

Prečo bola časť Biblie napísaná v gréčtine?

„Božie sväté vyhlásenia“ boli zverené Židom, napísal apoštol Pavol. (Rimanom 3:1, 2) Preto prvá časť Biblie bola napísaná hlavne v hebrejčine, jazyku Židov. No Kresťanské Písma boli napísané v gréčtine.a Prečo?

V štvrtom storočí pred n. l. vojaci slúžiaci pod velením Alexandra Veľkého hovorili rôznymi dialektmi klasickej gréčtiny. Tieto dialekty sa zmiešali a vytvorili koiné, hovorovú gréčtinu. Alexandrove víťazstvá prispeli k tomu, že koiné sa stala medzinárodným jazykom tých dní. V čase Alexandrových výbojov už boli Židia rozptýlení v mnohých častiach sveta. Veľa Židov sa nikdy nevrátilo do Palestíny z babylonského zajatia, ktoré sa skončilo stáročia predtým. Preto mnohí Židia časom už dobre nerozumeli čistej hebrejčine a hovorili po grécky. (Skutky 6:1) Na ich úžitok boli Hebrejské Písma preložené do hovorovej gréčtiny koiné. Tento preklad je známy pod názvom Septuaginta.

Dielo Dictionnaire de la Bible uvádza, že žiaden iný jazyk nemá „takú bohatosť, flexibilitu a univerzálny a medzinárodný charakter ako gréčtina“. Vďaka svojej rozsiahlej a presnej slovnej zásobe, podrobnej gramatike a slovesám, ktoré výstižne vyjadrujú jemné významové odtiene, bola gréčtina „jazykom, ktorý sa bežne používal na komunikáciu a na šírenie myšlienok — presne takým jazykom, aký potrebovalo kresťanstvo“. Nie je teda vhodné, že kresťanské posolstvo bolo zapísané práve v gréčtine?

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 13]

Fragment rukopisu gréckej Septuaginty

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Israel Antiquities Authority