Semienka pravdy sa dostali do vzdialených oblastí

TUVIANSKA REPUBLIKA v Rusku leží v najjužnejšej časti Sibíri a na juhu a na východe susedí s Mongolskom. Mnoho ľudí tam žije v odľahlých komunitách, kam sa ťažko dostať s posolstvom o Kráľovstve. Ale pred istým časom sa v hlavnom meste Kyzyl konal seminár, na ktorý pricestovala skupina ľudí z viacerých vzdialených častí tejto republiky. O ich príchode sa dozvedela aj Marija, ktorá slúži v Kyzyle ako priekopníčka. Uvedomila si, že je to vzácna príležitosť podeliť sa s nimi o dobré posolstvo.

Marija rozpráva, ako to všetko prebehlo: „V škole, kde učím, usporiadali seminár o problematike zneužívania návykových látok. Zúčastnilo sa ho asi 50 ľudí z najvzdialenejších oblastí Tuvianska. V tejto skupine boli učitelia, psychológovia, sociálni kurátori pre mladistvých a ďalší.“ Pre Mariju to bola nielen vynikajúca príležitosť, ale aj neľahká úloha. Hovorí: „Od malička som veľmi plachá a nie je pre mňa jednoduché neformálne vydávať svedectvo. Ale pomodlila som sa k Jehovovi, aby mi dal odvahu, aby som dokázala prekonať strach a využiť túto príležitosť vydať svedectvo.“ Podarilo sa jej to?

Marija pokračuje: „Našla som jedno Prebuďte sa! o fóbiách. Pomyslela som si, že by mohlo zaujať nejakého psychológa, a tak som ho vzala do školy. V ten deň jedna učiteľka, ktorá bola na seminári, prišla do môjho kabinetu a ja som jej ten časopis ponúkla. S radosťou ho prijala. Dokonca povedala, že sama má fóbiu. Na druhý deň som jej priniesla prvý diel knihy Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede. Aj tú si rada vzala. Jej dobrá reakcia ma priviedla na myšlienku, že o túto publikáciu by mohli mať záujem aj ostatní učitelia. Tak som so sebou vzala plnú škatuľu týchto kníh a ďalších publikácií.“ Zakrátko bola škatuľa prázdna. Marija opisuje, ako sa to stalo: „Viacerí kolegovia učiteľky, ktorej som dala knihu Mladí ľudia sa pýtajú, prišli ku mne do kabinetu a opýtali sa: ‚Kde sa tu rozdávajú tie knihy?‘“ Prišli na správne miesto!

Seminár sa končil v sobotu. Vtedy Marija nepracovala, a tak literatúru rozložila po stoloch vo svojom kabinete. Na tabuľu napísala: „Milí učitelia, túto literatúru si môžete vziať pre seba i pre svojich známych. Tieto vynikajúce publikácie vám pomôžu dosiahnuť úspech v práci a posilnia vašu rodinu.“ Aká bola reakcia? „Do kabinetu som prišla ešte v ten deň a videla som, že väčšina literatúry je preč. Rýchlo som priniesla ďalšie knihy a časopisy.“ Kým sa seminár skončil, Marija rozšírila 380 časopisov, 173 kníh a 34 brožúr. Keď sa účastníci seminára vrátili do odľahlých oblastí, kde žijú a pracujú, literatúru vzali so sebou. Marija hovorí: „Som taká rada, že semienka pravdy sa teraz dostali až do najvzdialenejších častí Tuvianska!“ ​(Kaz. 11:6)

[Mapa na strane 32]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

RUSKO

TUVIANSKA REPUBLIKA