Ako vyzeral život kresťanov v prvom storočí
Kde bývali
„Nezdržal [som sa]... aby som vás neučil verejne a z domu do domu.“ (SKUTKY 20:20)
PREDSTAVTE si, že vstupujete cez masívnu bránu a okamžite sa ocitáte v meste prvého storočia. Tak ako mnohé iné mestá, aj toto leží na kopci. Úplne hore vidíte horné mesto s množstvom prepychových víl belostne sa skvejúcich na slnku. Mnohé z nich majú záhrady obohnané múrom. To je štvrť bohatých. Na úbočí sú ďalšie domy rôznych veľkostí a tvarov. Tieto veľké, niekoľkopodlažné kamenné domy strednej vrstvy obchodníkov a majiteľov pôdy lemujú dláždené ulice. Nižšie v údolí sú chudobnejšie štvrte. Tu sú domy malé a fádne. Tvarom pripomínajú kocky nalepené jedna na druhú a vytvárajú úzke uličky alebo sú zoskupené okolo malého dvora.
Ako tak kráčate preplnenými ulicami, rôzne zvuky a vône vybudia vaše zmysly. Ženy varia a vzduch sa napĺňa lákavými vôňami. Počuť hlas zvierat i hrajúcich sa detí. Muži usilovne pracujú v hlučných, zapáchajúcich dielňach.
V týchto domoch sa sústreďoval život kresťanských rodín. Tu sa odohrával každodenný život, tu prebiehalo duchovné poučovanie i uctievanie.
Menšie domy Veľkosť a typ domu sa podobne ako dnes líšili v závislosti od polohy domu a finančnej situácie rodiny. Najmenšie domy (1) pozostávali z jednej tesnej tmavej miestnosti, v ktorej žila celá rodina. Mnoho malých domov malo múry z nepálených tehál, zatiaľ čo múry iných domov boli z nahrubo otesaných kameňov. Obidva typy domov mali obyčajne kamenné základy.
Vnútorné steny domu boli omietnuté a podlahy boli dláždené, a preto si vyžadovali neustálu údržbu. V streche alebo v múre bol minimálne jeden otvor, cez ktorý mohol unikať dym a výpary z varenia. Zariadenie týchto domov bolo skromné.
Strecha pozostávala z drevených trámov, ktoré boli podopreté stĺpmi. Na trámoch spočívali krokvy a na ne sa naukladala trstina a vetvy. Navrchu bola utlačená hlina s vrstvou poteru, vďaka čomu bol strop pomerne vodotesný. Na strechu sa dalo zvyčajne dostať po vonkajšom rebríku.
Aj napriek stiesneným podmienkam boli domácnosti kresťanov príjemným miestom, kde aj chudobná rodina mohla byť duchovne bohatá a šťastná.
Domy strednej vrstvy Stredná vrstva obyvateľstva bývala vo väčších dvojpodlažných kamenných domoch (2), ktoré mali aj hosťovskú izbu. (Marek 14:13–16; Skutky 1:13, 14) Bola to veľká horná miestnosť, v ktorej sa mohli konať zhromaždenia a často sa využívala v období sviatkov. (Skutky 2:1–4) Tieto, ako aj väčšie domy (3) obchodníkov a majiteľov pôdy boli z vápencových blokov a ako spojivo sa používala vápenná malta. Podlahy boli dláždené a vnútorné steny boli omietnuté. Vonkajšie steny boli obielené vápnom.
Na strechu a do miestností na poschodí sa dalo dostať po schodoch. Všetky rovné strechy mali po obvode nízky múrik, ktorý mal chrániť pred pádom a inými nehodami. (5. Mojžišova 22:8) Na streche mohol byť provizórny prístrešok, ktorý bol príjemným miestom, kam sa človek mohol cez deň počas horúčav utiahnuť, aby študoval, rozjímal, modlil sa alebo jednoducho oddychoval. (Skutky 10:9)
V týchto masívnych domoch s väčšími miestnosťami často bývali viacčlenné rodiny pozostávajúce z viacerých generácií, a predsa tieto domy poskytovali svojim obyvateľom viac životného priestoru a mohli v nich byť aj samostatné spálne, väčšia kuchyňa i jedálenská časť.
Prepychovejšie domy Rímske domy (4) sa značne líšili čo do veľkosti, vzhľadu a konštrukcie. Okolo veľkej jedálne (triklínia), v ktorej sa sústreďoval život rodiny, boli rozmiestnené priestranné miestnosti. Niektoré domy mali aj druhé alebo tretie podlažie (5) a mohli ich zdobiť vnútorné záhrady.
Prepychovejšie domy mohli byť vybavené jemne vypracovaným nábytkom. Niektoré kusy nábytku boli vykladané slonovinou alebo zlatom. Tieto domy mali rôzne vymoženosti, napríklad tečúcu vodu a kúpeľňu. Podlaha mohla byť z dreva alebo z farebného mramoru a steny mohli byť obložené cédrovým drevom. Na kúrenie sa používali nádoby so žeravým uhlím. V okenných otvoroch boli z bezpečnostných dôvodov mreže, zvyčajne drevené, a závesy poskytovali určitú mieru súkromia. Do hrubých kamenných múrov okien boli vytesané sedadlá. (Skutky 20:9, 10)
Raní kresťania boli štedrí a pohostinní bez ohľadu na to, v akom dome bývali, či bol veľký alebo malý, skromný alebo prepychový. A tak pre cestujúcich služobníkov nebolo ťažké nájsť priateľskú a pohostinnú rodinu, u ktorej mohli zostať, kým v tom meste nedokončili svoju službu. (Matúš 10:11; Skutky 16:14, 15)
„Dom Šimona a Andreja“ Ježišovi sa dostalo vrúcneho privítania v ‚dome Šimona a Andreja‘. (Marek 1:29–31) Dom týchto rybárov bol možno súčasťou uzavretého komplexu jednoduchých stavieb (6), uprostred ktorého bol dláždený dvor.
Takéto domy mali okná a dvere smerom do dvora, ktorý bol často strediskom každodenného života — tu sa varilo, pieklo, mlelo obilie, tu sa jedlo a tu sa odohrával aj spoločenský život.
Prízemné domy v Kafarnaume boli postavené z neopracovaného miestneho čadiča (vyvretej horniny). Strecha bola plochá a pozostávala z drevených trámov, na ktorých spočívali krokvy a trstina. Bola pokrytá utlačenou hlinou alebo dlaždicami a viedli na ňu vonkajšie schody. (Marek 2:1–5) Vnútorná dlážka bola dláždená a často ju pokrývali tkané rohože.
Komplexy domových blokov vytvárali ulice a uličky, ktoré sa tiahli pozdĺž brehov Galilejského mora. Kafarnaum bol ideálnym miestom pre rybárov, ktorých živilo more.
„Z domu do domu“ Keď to zhrnieme, domy kresťanov v prvom storočí boli rôzne — od jednoizbových domov z nepálených tehál až po veľké, prepychové kamenné vily.
Tieto domy neposkytovali rodine len prístrešie. Boli aj miestom duchovného poučovania. Tu rodina jednotne uctievala Boha. V súkromných domoch sa kresťania stretávali, aby skúmali Písma a tešili sa zo spoločnosti spolukresťanov. To, čo sa v týchto domoch naučili, dobre využili, keď vykonávali nadovšetko dôležitú prácu — zvestovanie a vyučovanie „z domu do domu“ po celom rímskom svete. (Skutky 20:20)