Skúmal som, kam ma Jehova povedie

KEĎ sme sa s manželkou Cico stali Jehovovými svedkami, mama sa veľmi nahnevala. Zvolala všetkých príbuzných a dúfala, že ma presvedčia, aby som sa so svedkami už nestretával. Mal som sa rozhodnúť — buď sa s Jehovovými svedkami prestanem stýkať, alebo ma vylúčia z rodiny.

Rozhodol som sa odísť z mesta. Bol som kováč a zvažoval som, že sa presťahujem do druhého najväčšieho mesta Gruzínska, do Kutaisi, kde by som si ľahko našiel prácu. Vedel som tiež, že tam treba viac zvestovateľov, a tak som prosil Jehovu, aby mi ukázal, ako sa rozhodnúť.

Krátko nato som sa stretol s jedným záujemcom, s ktorým som študoval Bibliu a ktorý býval v malom mestečku Džvari. Keď sa dozvedel, že plánujem odísť do Kutaisi, prosil ma, aby som sa radšej presťahoval do ich mesta. Povedal mi: „Máme trojizbový byt. Ja so ženou a s deťmi budeme bývať v jednej izbe a ty s manželkou v druhej.“

Keďže som chcel vedieť, kam ma Jehova povedie, povedal som záujemcovi, že prijmem túto ponuku, ale len ak si tam rýchlo nájdem prácu a podnájom. Na moje veľké prekvapenie mi ešte v ten večer doniesol hneď niekoľko pracovných ponúk.

O niekoľko dní sme sa usadili v Džvari a už od začiatku som mal prácu s veľmi pekným zárobkom. Môj nový šéf mi ponúkol ubytovanie vo veľkom dome, ktorý patril firme. Onedlho ma bratia požiadali, aby som pomáhal pri podzemnej výrobe biblickej literatúry. Keďže v našom novom dome bolo dosť miesta, vyrábali sme ju u nás.

Po mnoho rokov sa v našom dome konávala Pamätná slávnosť a iné mimoriadne teokratické podujatia. Pod našou strechou sa pokrstilo vyše 500 bratov a sestier! Som veľmi rád, že som videl, ako ma Jehova vedie, a že som ho poslúchol!