Znečistenie — kto ho zapríčiňuje?

„TENTO ostrov je vo vlastníctve štátu a slúži na experimentálne účely. Pôda je napadnutá slezinovou sneťou a je nebezpečná. Vstup zakázaný.“a Tento nápis umiestnený na škótskom pobreží oproti ostrovu Gruinard varuje prípadných návštevníkov. Celých 47 rokov, od pokusného výbuchu biologických zbraní počas druhej svetovej vojny, je tento nádherný ostrov napadnutý prenášačmi nákazy slezinovej snete.

Ostrov Gruinard je extrémny príklad znečistenia. No miernejšie formy znečistenia pôdy sú všeobecne rozšíreným problémom, ktorý stále narastá.

Znečisťovanie pôdy vzrastá

Jednou z príčin znečistenia pôdy sú odpadky. Napríklad, podľa londýnskych Times priemerná štvorčlenná britská rodina odhodí každý rok 51 kg kovových a 41 kg plastikových predmetov, „ktorých väčšina ďalej zohyzďuje ulice, okraje miest, pláže a rekreačné oblasti.“

Francúzsky časopis GEO napísal, že obrovská entressenská skládka odpadkov vedľa Marseilles vo Francúzsku dosiahla v jednom mieste výšku 60 metrov a privábila okolo 145 000 čajok. Drôtený plot okolo skládky nebráni vetru, aby rozfukoval papierový a plastikový odpad. Z toho dôvodu miestne úrady odkúpili 30 ha susednej poľnohospodárskej pôdy, v snahe zvládnuť tento problém.

Nečudo, že pri organizovaní Európskeho roku životného prostredia — ktorý sa skončil v marci 1988 — splnomocnenec EHS Stanley Clinton Davis skonštatoval, že zoznam problémov znečistenia je „nekonečný“.b Preto bol načrtnutý plán kampane na podporu myšlienky opätovného využitia odpadov s cieľom 80–percentnej recyklácie z 2 200 000 000 ton každoročných odpadkov EHS.

Znečistenie odpadkami sa ani zďaleka neobmedzuje len na Západnú Európu. Je to dnes celosvetový problém. Podľa časopisu New Scientist bolo potrebné vyčistiť dokonca taký vzdialený kontinent ako je Antarktída. Austrálski vedci pozbierali vyše 40 ton strojových súčiastok a stavebných materiálov, ktoré boli porozhadzované okolo ich základne. The New York Times (z 19. decembra 1989) oznamujú, že Američania na polárnej stanici McMurdo v Antarktíde čistia nepotrebné veci, nazhromaždené počas 30 rokov, vrátane traktora vážiaceho 35 000 kilogramov, ktorý leží 24 metrov pod hladinou.

Áno, znečistenie a zamorenie súše vzrastá. Ale ako je to s vodami Zeme?

Znečistená voda — pre život nevhodná

„Britské rieky za vyše štvrť storočia neboli také znečistené ako teraz“, napísal The Observer. „Kattegat (more medzi Švédskom a Dánskom) zomiera. Je nemožné udržať v ňom ryby, pretože je veľmi znečistené a chýba mu kyslík,“ oznámili londýnske The Times. „Poľské rieky sa veľmi rýchlo menia na otvorené stoky a je len malá nádej na zlepšenie,“ oznamuje The Guardian.

V novembri 1986 sme boli svedkami katastrofálneho znečistenia opísaného londýnskymi Daily Telegraph ako „znásilnenie najväčšej a najpôvabnejšej vodnej cesty v Západnej Európe.“ Veľký požiar chemickej továrne v švajčiarskom Bazileji privolal požiarnikov, ktorí namierili svoje striekačky na šľahajúce plamene. Nevedomky pritom zmyli 10 až 30 ton chemikálií a pesticídov do Rýna a spôsobili tým „Černobyľ vodného priemyslu“. Táto udalosť ovládla novinové titulky. No čo sa obyčajne nezverejňuje je skutočnosť, že toxické odpady sa v menej škandalóznych dávkach vypúšťajú do Rýna pravidelne.

Znečistenie vôd sa neobmedzuje len na oblasti v okolí zdrojov znečistenia. Smrtonosné účinky znečistenia môžu pôsobiť ešte aj kilometre od jeho zdroja. Európske rieky, ktoré sa vlievajú do Severného mora, dopravujú doň farbivá, bielidlá zubných pást, jedovatý odpad a hnojivá v takých množstvách, že Holandský inštitút pre výskum rybárstva dnes označuje platesu zo Severného mora za nevhodnú na jedenie. Prieskum ukázal, že platesy z plytkých vôd majú zo 40 percent kožné choroby alebo rakovinové nádory.

Kto má vinu na takom znečistení? Najviac sa poukazuje na priemysel, ktorého lačnosť za ziskom vysoko prevyšuje starosť o životné prostredie. Ale aj farmári sú vinní za znečistenie potokov a riek v blízkosti ich polí. Stále viac používajú dusíkaté hnojivá, a tie môžu úniky zo siláže urobiť smrteľne nebezpečnými.

Aj jednotlivci používajú rieky ako skládku starého haraburdia. Rieka Mersey, ktorej povodie zasahuje severozápad Anglicka, je vyhlásená za najšpinavšiu rieku Európy. „Dnes len blázon alebo ten, kto o tom nevie, by plával v Mersey,“ komentuje to liverpoolsky Daily Post a dodáva: „Každého nešťastníka, ktorý by padol do rieky, by pravdepodobne chorého odviezli do nemocnice.“

Aj odpadové vody majú významné miesto medzi zložkami spôsobujúcimi celkové znečistenie mora. More pozdĺž obľúbenej anglickej dovolenkovej pláže ich obsahuje podľa niektorých správ toľko, že to zodpovedá „poháru splaškov do priemerného domáceho kúpeľa“, čím by bol štvornásobne prekročený limit EHS.

Je tu ešte ďalšie nebezpečenstvo; to padá z oblohy.

Kyslý dážď — hrozba, ktorá vyvoláva starosti

Kedysi v Anglicku ľudia zomierali, pretože dýchali vzduch — alebo skôr smog. Dnes sú úmrtia na znečistenie tohto druhu vzácne. Londýnsky smog, ktorý zabil asi 4 000 ľudí v roku 1952, dnes už nehrozí. Niektoré z elektrární spaľujúcich uhlie, ktoré prispievali k tvorbe smogu, sa premiestnili na vidiek. Boli vybavené vysokými komínmi a v niektorých prípadoch aj čistiacim zariadením, čím sa odstránilo veľké percento najviac jedovatých plynov.

To však nezastavilo znečisťovanie atmosféry. Vysoké komíny znížili nebezpečenstvo v blízkom okolí. Dnes však prevládajúce vetry prenášajú znečisťujúce látky ďaleko do otvoreného priestoru, často do iných krajín. V dôsledku toho Škandinávia trpí britským znečistením a mnoho ľudí označuje Britániu ako „špinavého starého muža Európy“. Podobne je to s priemyslom Stredozápadu USA, ktorý spôsobuje väčšinu problémov s kyslými dažďami v Kanade.

Po mnohé roky vedci poukazovali na oxid síričitý ako na hlavného vinníka zodpovedného za znečistenie ovzdušia, ktoré má za následok kyslé dažde. Drew Lewis, zástupca prezidenta USA pre kanadsko–americké záležitosti v otázke kyslých dažďov, vyhlásil v roku 1985: „Hovoriť, že zlúčeniny síry nie sú príčinou kyslých dažďov, je to isté, ako hovoriť, že fajčenie nespôsobuje rakovinu pľúc.“ Zdá sa, že keď oxid síričitý prichádza do styku s vodnými parami, vytvára sa kyselina síričitá, ktorá môže okysliť dážď, alebo sa môže nahromadiť v kvapkách v oblakoch, a tak zalieva horské lesy smrtonosnou vlhkosťou.

Keď prší kyslý dážď alebo, čo je ešte horšie, keď sa roztápa kyslý sneh, je tým postihnutá pôda. Švédski vedci, ktorí zopakovali merania z roku 1927, konštatovali, že kyslosť lesnej pôdy do hĺbky 70 centimetrov vzrástla desaťnásobne. Táto chemická zmena vážne ovplyvnila schopnosť rastlín prijímať z pôdy potrebné minerály, ako sú vápnik a magnézium.

Aké účinky má toto všetko na človeka? Človek trpí, keď rieky, ktoré sa kedysi hemžili životom, sú kyslé a bez života. Nórski vedci pri svojich výskumoch navyše dospeli k tomu, že zvýšenie kyslosti vody, či v jazerách alebo v pôde, rozpúšťa hliník. To nesie so sebou určité zdravotné riziko. Vedci si všimli „priamy vzťah medzi zvýšenou štatistickou úmrtnosťou a vzrastom koncentrácie hliníka“ vo vode. Možná spojitosť medzi hliníkom a Alzheimerovou chorobou a tiež inými chorobami staroby je stále zdrojom obáv a znepokojenia.

Treba povedať, že v oblastiach, ako je britská rieka Mersey a entressenská skládka smetí vo Francúzsku, sa vynakladá značné úsilie na zlepšenie situácie. Avšak problémy tohto druhu stále pretrvávajú. Objavujú sa znova a znova na celom svete. No je tu ešte aj ďalší druh znečistenia — neviditeľný.

Ozón — neviditeľný nepriateľ

Spaľovanie fosílnych palív, či už v elektrárňach alebo v domácnostiach, vytvára okrem oxidu síričitého aj ďalšie znečisťujúce látky. Sú to oxidy dusíka a nedokonale spálené uhľovodíky.

V súčasných názoroch vedcov sa oxidom dusíka čoraz viac priznáva vážny podiel na znečistení ovzdušia. V spolupôsobení so slnečným svetlom podporujú tvorbu jedovatého plynu, ozónu. „Ozón je najvážnejší znečisťovateľ postihujúci vegetáciu v USA,“ povedal David Tingey z Úradu pre ochranu životného prostredia USA. Tingey odhaduje, že v roku 1986 to jeho krajinu stálo asi jednu miliardu dolárov. Európske straty boli v tom čase odhadnuté na 400 miliónov dolárov ročne.

A tak sa mnohí domnievajú, že kým kyslý dážď zabíja život vo vodách, za odumieranie stromov je viac než kyslý dážď zodpovedný ozón, čo v nemalej miere súvisí s výfukovými plynmi. Časopis The Economist tvrdí: „Stromy [v Nemecku] predčasne hynú nie následkom kyslých dažďov, ale následkom ozónu. Smrteľný úder môže stromu zasadiť mráz, kyslá hmla alebo choroba, no je to ozón, ktorý robí stromy zraniteľnými.“ A tento stav v Európe je iba zrkadlom pomerov, ktoré vládnu v iných svetadieloch. „Stromy v Kalifornskom národnom parku sú poškodzované znečisteným vzduchom, ktorý možno prichádza až z Los Angeles,“ oznamuje časopis New Scientist.

Je tu však ďalší, horší druh znečistenia, ktorý poškvrňuje zem. Je to základná príčina fyzického znečistenia zeme, vody a vzduchu na našej planéte.

Morálne znečistenie

Človek môže byť ľahko oklamaný vonkajším výzorom ľudí. Ježiš Kristus to objasnil výstižným znázornením. Istého dňa, obracajúc sa na náboženských vodcov, povedal: „Beda vám,... lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré sa síce zvonku zdajú krásne, ale vnútri sú plné... nečistoty každého druhu.“ (Matúš 23:27) Človek sa môže navonok javiť ako slušný i príťažlivý, ale jeho reč a spôsoby môžu odhaliť pokrivenú osobnosť. Je smutné, že morálne znečistenie je dnes tak všeobecne rozšírené.

K morálnemu znečisteniu patrí užívanie drog, ktoré je dnes také rozšírené ako nikdy predtým. Hviezdy populárnej hudby, idoly z javísk i z filmového plátna aj zdanlivo úctyhodní obchodní podnikatelia sa stávajú predmetom škandálov pre svoju závislosť od drog. Morálne znečistenie zahŕňa aj nemravnosť, ktorá môže byť príčinou rozpadu rodín, rozvodov, potratov ako aj epidemického rozšírenia pohlavných chorôb prenášaných pohlavným stykom, vrátane neblahej pohromy v podobe AIDS.

Koreňom tohto morálneho znečistenia nie je nič iné ako sebectvo, ktoré je aj koreňom väčšiny doslovného znečistenia postihujúceho ľudstvo. Tereza Kliemannová, ktorá sa zaoberá liečením AIDS v brazílskom štáte Sao Paulo opisuje problém takto: „Prevencia [AIDS–u] zahŕňa aj zmenu v správaní u vysokorizikových skupín, a to je ťažké.“ Ľudia sú v prevažnej väčšine takí, že budú radšej presadzovať to, čo chcú robiť oni, než aby vzali do úvahy, ako ich konanie vplýva na druhých. Výsledkom je to, že literatúra, zábava a doslova celá ľudská kultúra je preniknutá morálnym znečistením.

Mysliacim ľuďom sa väčšina dnešných snáh o fyzické a morálne očistenie javí len ako tenký pláštik. Možno sa sami seba pýtate, či jestvuje spoľahlivá nádej, že by zem mohla byť raz čistá fyzicky i morálne. Neklesajte na duchu. Biblia nám hovorí, že koniec znečistenia je blízko.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 7]

Čosi horšie ako zub času

Z tejto kamennej tváre roky vystavenej pôsobeniu živlov sa pomaly stáva iba posmrtná maska. Korozívne účinky znečisteného ovzdušia sú horšie ako hlodavý „zub času“. Po celom svete sú staré budovy rozožierané eróziou spôsobovanou kyslými dažďami, ktoré ich máčajú — od radnice v Schenectady, USA, po preslávené stavby talianskych Benátok. Rímske pamiatky sa rozpadávajú pri dotyku. O slávnom gréckom Parthenóne sa predpokladá, že utrpel väčšie škody za posledných tridsať rokov ako za predchádzajúcich dvetisíc rokov. Straty často znásobuje to, že takéto škodlivé pôsobenie sa neraz mieša s vplyvom ďalších faktorov životného prostredia, ako je teplota, vietor a vlhkosť, a tiež baktérie žijúce na stenách budov. Ak znečistenie zanecháva takéto stopy na neživých predmetoch, aké účinky musí mať na živé organizmy?

[Obrázok]

Plastika z londýnskej katedrály