Pokusy na zvieratách — vášnivé reakcie
KEBY sa dal vyčísliť presný počet štvornohých tvorov, ktoré sa používajú na laboratórne experimenty a ako modely na lekársky výskum, potom by celoročný súčet na svete bol závratný. Odhaduje sa, že len v Spojených štátoch sa ročne použije najmenej 17 miliónov zvierat — psov, mačiek, primátov, morských prasiatok a králikov. Asi 85 percent z tohto počtu tvoria krysy a myši. Keďže neexistujú presné záznamy, kde a v akom počte sa tieto zvieratá používajú, niektorí vedci považujú tieto odhady za nízke. Isté pramene uvádzajú, že celkový počet v Spojených štátoch sa blíži k sto miliónom. Pokladáte tieto údaje za šokujúce?
Hoci obeť týchto chlpatých tvorov nebola bezúčelná, desí vás už len pomyslenie na to? Považujete toto zabíjanie za nemorálne? Milióny ľudí zavrhujú používanie zvierat vo výskume. Niektorí argumentujú tým, že zneužívanie zvierat je speciesismus. Speciesistom je ten, kto má „tendenciu zaujímať sa iba o vlastný druh [species] proti záujmom iného druhu.“ (Point/Counterpoint Responses to Typical pro–Vivisection Arguments) Podľa tých, ktorí sú za oslobodenie zvierat, speciesisti „veria, že účel svätí prostriedky, a že sa musí páchať zlo [na zvieratách], aby to prinieslo dobro [ľuďom].“
Vedecký názor je naproti tomu zhrnutý v nasledujúcich otázkach: Odmietate systém, ktorý vyžaduje zabíjanie zvierat, aby sa lekári mohli naučiť novým postupom pri operáciách ľudí, alebo aby zabránili šíreniu smrteľných chorôb? Ste pripravení zriecť sa nových liekov zachraňujúcich život, lebo viete, že najprv sa vyskúšali na zvieratách? Boli by ste ochotní radšej ponúknuť na chirurgické experimenty svoje živé dieťa, alebo rodiča s porušeným mozgom než zviera? A konečne: Keby mohol výskum na zvierati zachrániť vás alebo niekoho vami milovaného pred bolestivou chorobou alebo smrťou, odmietli by ste to, pretože obetovať zviera na záchranu ľudského života je niečo nemorálne? Niekto by povedal, že túto dilemu nie je ľahké vyriešiť.
Hnutie za oslobodenie zvierat
Avšak v 80. rokoch vzrastal odpor proti používaniu zvierat na výskum. Dnes sa tento odpor preniesol do celosvetovej siete aktívnych organizácií, ktoré rastú v počte a v sile. Tieto organizácie sa veľmi hlasno dožadujú úplného zrušenia používania všetkých zvierat na lekárske alebo laboratórne experimenty.
Ochrancovia práv zvierat sa ozývajú prostredníctvom pouličných demonštrácií, politických nátlakových skupín, časopisov a novín, rozhlasu a televízie, a čo je najpozoruhodnejšie, pomocou bojovných a násilníckych taktík. Jeden kanadský popredný aktivista povedal o tomto hnutí za oslobodenie zvierat: „Rýchlo sa šíri v Európe, v Austrálii a na Novom Zélande. Silnie v Spojených štátoch, aj v Kanade je zjavný neobyčajný vzrast. Sieť týchto hnutí je rozhodená po celom svete a celosvetovým trendom je podpora agresívnejších hnutí za práva zvierat.“
Niektoré z týchto ‚agresívnych skupín‘ sú ochotné použiť násilie na podporu svojho postoja. V posledných rokoch zničili skupiny bojovníkov za práva zvierat najmenej 25 výskumných laboratórií len v Spojených štátoch. V univerzitných laboratóriách vybuchli bomby. Tieto útoky spôsobili škody za niekoľko miliónov dolárov. Boli zničené dôležité záznamy a cenné údaje. Pokusné zvieratá boli ukradnuté a vypustené. Pri jednom takomto čine bol zničený cenný výskum o slepote dojčiat. Bolo zničené nákladné zariadenie ohodnotené na státisíce dolárov.
V otvorenom liste univerzite a oznamovacím prostriedkom sa jedna bojová skupina chválila zničením mikroskopu v hodnote 10 000 dolárov za 12 sekúnd oceľovou tyčou za 5 dolárov. Označila to za „výhodnú návratnosť našich investícií“. Na iných miestach lekári a vedci našli krvou poliate kartotéky a výskumné materiály, a heslá o oslobodení nastriekané farbou na stenách. Jedna správa hovorí o „prenasledovaní vedcov a ich rodín až po hrozby smrti“. Bojovníci za oslobodenie zvierat oznámili v Spojených štátoch viac ako tucet hrozieb smrti alebo násilia proti jednotlivým vedcom. V roku 1986 jeden komentátor v londýnskom vysielaní BBC povedal: „Aktivistov spája presvedčenie, že v boji za oslobodenie zvierat je priama akcia — ničenie majetku a dokonca životov — morálne ospravedlniteľné.
Jedna vodkyňa hnutia za oslobodenie zvierat povedala: „Nikto nebol zranený, ale je tu nebezpečie hrozby... Skôr alebo neskôr niekto útok odplatí a môže dôjsť k zraneniu ľudí.“ V roku 1986, v tom istom rozhovore táto vodkyňa predpovedala násilie v Británii a v Západnom Nemecku. Udalosti vo forme bombových atentátov a násilia tieto predpovede potvrdili. V Spojených štátoch už došlo k atentátu na jedného muža, ktorého spoločnosť robí pokusy na zvieratách. Rýchla akcia polície ho zachránila pred smrťou. Avšak nie všetci zástancovia oslobodenia zvierat súhlasia s touto násilnou a nezákonnou taktikou.
Prečo odporujú?
Podľa časopisu The Journal of the American Medical Association, „ľudí znepokojených používaním zvierat v biologicko–lekárskom výskume možno rozdeliť do dvoch všeobecných kategórií. Do prvej tých, ktorí sa zaujímajú o blaho zvierat, ktorí však nie sú proti biologicko–lekárskému výskumu, ale chcú uistenie, že so zvieratmi sa bude zaobchádzať tak humánne, ako je to len možné, že počet zvierat používaných na výskum bude absolútne minimálny a že zvieratá budú použité len v prípade nevyhnutnosti.“ Táto skupina podľa nedávneho prieskumu tvorí menej hlasnú skupinu.
V druhej skupine podľa toho istého zdroja sú „tí, ktorým ide o práva zvierat, pričom zaujímajú radikalnejší postoj a úplne sa stavajú proti používaniu zvierat na biologicko–lekárske výskumy.“ Spoluvedúci jednej takejto skupiny povedal: „Zvieratá majú základné nepopierateľné práva... Ak je zviera schopné vnímať bolesť alebo cítiť strach, potom má právo nebyť im vystavené.“ „Nejestvuje žiaden rozumný základ pre tvrdenie, že ľudská bytosť má zvláštne práva,“ povedal jeden zástupca. „Krysa je ako ošípaná, ako pes, ako chlapec. Všetci sú cicavce.“
Mnoho hlboko presvedčených ochrancov zvierat je proti ich používaniu ako potravy, na výrobu odevov, pri športoch, a dokonca je aj proti ich chovaniu ako domácich miláčikov. Odporcovia lovenia a jedenia rýb zhadzujú rybárov do vody. Ľudia, ktorí nosia kožušinové kabáty a kožené veci zo zvierat, boli na uliciach slovne napadnutí. Zástancovia radikálnejších názorov na používanie a zneužívanie zvierat sa často vlámu do obchodov a ničia drahé kožušinové výrobky. „Nechcem jesť na raňajky vajíčka, ani nosiť kožené veci,“ vyhlásil jeden z nich. „Za každým plátkom slaniny a za každým nevinne vyzerajúcim vajíčkom,“ upozornil leták Humánnej spoločnosti v Spojených štátoch, „sa skrýva dlho utajovaná história neznesiteľného utrpenia.“ Leták je doplnený fotografiami ošípaných a sliepok uväznených v malých ohradách pre dobytok a v klietkach. Leták tvrdí, že takýto stav je veľmi rozšírený v chove ošípaných a v hydinárskom priemysle, čím robí „z kúska slaniny a z vajíčka ‚raňajky ukrutnosti‘“. Obhajoba práv zvierat očividne vyvoláva silné a úprimné city.
Príbehy vzbudzujúce hrôzu
Mnoho ľudí verí, že odpor proti pokusom na zvieratách je celkom oprávnený. Jeden zo smutne známych prípadov sa týkal Laboratória pre úrazy hlavy jednej významnej americkej univerzity. Ukradnuté videozáznamy získané pri útoku ochrancov oslobodenia zvierat ukázali „opice, ktoré dostávajú údery od fackovacieho stroja, a výskumníkov, ktorí sa smejú kŕčovitému správaniu sa tvorov s poškodeným mozgom,“ uvádza časopis Kiwanis zo septembra 1988. To viedlo k zrušeniu vládnych dotácií pre toto Laboratórium.
Tiež jestvuje hanebný Draizov test, veľmi dobre známy pri výrobe kozmetiky, šampónov, čistiacich prostriedkov a saponátov. Používa sa na meranie dráždivosti výrobkov, ktoré by sa mohli dostať do očí užívateľa. Šesť až deväť králikov–albínov je bežne umiestnených v kladách, z ktorých im vyčnievajú iba hlavy. To im bráni ísť si labkami do oči, keď im do nich nalejú chemikáliu. Králiky podľa správ pištia od bolesti. Dokonca veľa vedcov je zásadne proti tejto forme testov a snažia sa zastaviť ich používanie. Hnutia za práva zvierat dokumentovali mnoho hrôzostrašných príbehov z laboratórií, kde sa uskutočňuje výskum na zvieratách.
Bojovníci za oslobodenie zvierat nemajú vysokú mienku o skôr citovanom dr. Robertovi Whiteovi. Americká spoločnosť proti vivisekcii napísala, že tento vedec je „hanebný vivisektor z Clevelandu, ktorý transplantoval hlavy opíc a držal mozog opice nažive v roztoku oddelene od tela“.
Ako pri mnohých sporoch, sú dva extrémy, a potom je tu stredná cesta, ktorá sa snaží vybrať to najlepšie a vylúčiť najhoršie následky. Jestvujú napríklad nejaké praktické náhrady za experimentovanie so zvieratami? Je úplné vylúčenie zvierat z výskumu jediná prijateľná, vyrovnaná odpoveď? Náš nasledujúci článok sa bude zaoberať týmito otázkami.
[Rámček na strane 9]
Rozdielne názory
„VERÍM, že zvieratá majú práva, ktoré sú síce iné ako naše, ale rovnako nepopierateľné. Verím, že nemáme právo spôsobiť zvieratám bolesť, strach alebo telesné poškodenie... Majú právo nebyť brutálne používané ako zdroj potravín, zábavy alebo pre nejaký iný účel.“ — Prírodovedec Roger Caras, Televízne správy ABC, USA. (Newsweek, 26. decembra 1988)
„Keď sa na to pozerám z celkového pohľadu, nemôžem si nevšimnúť to množstvo dobra, ktoré je výsledkom výskumu. Očkovacie látky, liečebné metódy, chirurgické zákroky a postupy vyvinuté v laboratóriách veľmi predĺžili priemernú dĺžku ľudského života počas uplynulého storočia... Z tohto pohľadu možno chápať nepoužívanie zvierat na výskum ako nehumánnu voľbu: Bol by to spôsob, ako sa naučiť liečiť chorobu, ale my by sme ho nepoužili.“ — Marcia Kelly, Health Sciences, jeseň 1989, Minnesotova univerzita.
„Hovorím ‚Nie‘ pokusom na zvieratách. Nie iba pre etické, ale hlavne pre vedecké dôvody. Bolo dokázané, že výsledky z pokusov na zvieratách nie je možné použiť na ľudských bytostiach. Existuje prírodný zákon spojený s látkovou výmenou... biochemická reakcia, ktorá bola zistená u jedného druhu, platí iba pre tento jeden druh a pre žiaden iný... Pokusy na zvieratách sú klamné, neužitočné, drahé a okrem toho kruté.“ — Gianni Tamino, výskumný pracovník na Padovskej univerzite, poprednej talianskej lekárskej fakulte.
[Obrázok na strane 7]
Králiky v kladách používané pri Draizovom očnom teste
[Prameň ilustrácie]
PETA
[Prameň ilustrácie na strane 8]
UPI/Bettmann Newsphotos