Filipi — miesto prameňov

TEMER sme sa dotýkali vĺn Egejského mora, keď sme sa približovali k Tesalonike. Odrazu sa na okraji vôd vynorila pristávacia plocha letiska a ubiehala pod nami tak blízko nášho lietadla, že si manželka myslela, že sme už na zemi. „Toto bolo najmäkšie pristátie, aké sme zažili!“ povedala. Vtedy sa kolesá so žuchnutím dotkli zeme.

Macedónia, Grécko! Myslel som na svet Alexandra Veľkého a na neskoršiu bitku na Filipskej pláni, ktorá rozhodla o budúcnosti Ríma. Premýšľal som o tom, aký veľký vplyv mali tieto kraje na život a poslanie kresťanského apoštola Pavla. Ako „apoštol národov“ Pavol uviedol kresťanstvo do Európy vo Filipách. (Rimanom 11:13) Uvidíme tu niečo, čo by mohlo obohatiť naše poznanie? Alebo sa dejiny prehnali touto planinou bez toho, aby zanechali nejakú stopu?

Po dvoch hodinách jazdy na sever od Tesaloniky sa náš autobus krútil po horskej ceste nad prístavom Kaválla. Hoci Kaválla je známa v prvom rade svojím vývozom tabaku, rybári na nábreží opravujúci siete vytvárali scénu, akú sme si predstavovali, že ju takto mohol vidieť Pavol v čase, keď sa Kaválla nazývala Neapolis. — Skutky 16:11

Hoci sa Pavol v Neapolise nezdržal, niekoľko metrov pod nami sme mohli vidieť strmú cestu dláždenú mačacími hlavami, po ktorej putoval. Potom sme prešli úzkym zalesneným priesmykom a prvý raz sme uzreli čosi, čo bolo kedysi mestom Filipi. Mohli sme si to prečítať na mohutnom balvane, ktorý označuje to miesto, asi v polovici cesty ponad údolie.

Pozerali sme sa dolu na polia dozrievajúceho tabaku. Pavol sa tu pozeral na močariská, a prví osadníci na husté lesy. Pri zostupovaní do údolia sa apoštol asi čas od času zastavil, aby si vydýchol. Určite sa však ponáhľal, akiste rovnako vzrušený ako my.

Pramene vody

Filipi jestvovali ešte predtým, než v roku 356 pred n. l. prišiel Filip II., aby vyklčoval lesy, rozšíril mesto a pomenoval ho po sebe. Päť rokov pred ním prišli osadníci z Thásu pracovať sem do bohatých baní Asyly a hory Pangaeus. Svoju dedinu nazývali Crenides, ‚miesto malých prameňov‘. Prečo? Pretože všade vyvierali pramienky vody a menili údolie na veľkú močarinu.

Iba nedávno sa podarilo pôdu vysušiť. Ale pramene sú tu stále a potôčiky stále tečú. Na jednom mieste stará rímska cesta pretína rieku Gangites. Rieka mala pre Pavla zvláštny význam, a preto sme ju chceli vidieť.

Pramene vzácnych kovov

Filip opevnil Crenides, aby ochránil thásoských baníkov ohrozovaných Trákiou. Chcel mať v Crenides predsunutú vojenskú posádku. Ale predovšetkým potreboval zlato na financovanie svojich ctižiadostivých vojnových plánov. Zlaté bane prinášali Filipovi a Alexandrovi Veľkému vyše tisíc talentov ročne. Keď sa zlato vyčerpalo, Filipi upadli do zabudnutia.

Pramene krvi

Prešlo vyše storočia. Grécko ustúpilo moci Ríma. Rímske impérium potrebovalo cesty a krížom cez Macedóniu bola vybudovaná Via Egnatia. Štrnásť kilometrov od pobrežia pretínala stred Filíp, oživujúc ho obchodným a vojenským ruchom.

Filipi sa stali strategickým bodom. V roku 42 pred n. l. sa tu prelialo veľa krvi v dvoch zúrivých bitkách medzi Rímom a uchvatiteľmi, ktorí chceli ovládnuť ríšu. Ale sprisahanie republikánov bolo porazené a ríša cézarov bola zachovaná. Na pripomienku toho víťazný Oktavián urobil Filipi rímskou kolóniou. — Skutky 16:12.

Pramene života

Dnes už vo Filipách nikto nebýva. Sú iba archeologickou pamiatkou. Keď sme kráčali po Via Egnatia, skúmali sme stopy kolies v dlažbe. Obchádzali sme trhovisko a prezreli sme si päťdesiatmiestnu verejnú latrínu. V knižnici už neboli žiadne knihy a takisto v telocvični (čo je v skutočnosti palaestra čiže zápasnícka škola) neboli žiadni zápasníci. Videli sme pozostatky rímskych chrámov, gréckych sošiek v typických výklenkoch nikách, ba na polceste k akropole i egyptskú svätyňu. Keď sme sedeli v prírodnom divadle, obdivovali sme akustiku. Stáli sme na fóre a v duchu sme si predstavovali impozantných mestských úradníkov, ako vychádzajú zo svojich komnát a strážcovia nesú pred nimi zväzky prútov oviazané okolo sekier — znak ich moci. V mysli sme sa snažili predstaviť si Filipi v roku 50 pred n. l., keď sa stali tak výrazne rímskymi.

Podľa Biblie Pavol a jeho spoločníci „pokračovali v tomto meste a strávili tam niekoľko dní“. (Skutky 16:12) Nespomínajú sa žiadne zvláštne udalosti. Jedného dňa však Pavol počul o malej skupine, ktorá neuctievala ani starých, ani nových bohov, a predsa sa o nej hovorilo, že sú to zbožní ľudia. Schádzali sa za koloniálnym oblúkom vonku za mestom, blízko miesta, kde cesta pretínala rieku.

„V sabate,“ píše Lukáš „sme vyšli za bránu k rieke, kde je miesto modlitby, ako sme sa nazdávali. Posadali sme si a hovorili sme ženám, ktoré sa zišli.“ Rozhovor sa týkal nádeje na záchranu a večného života skrze Ježiša Krista. Zvlášť „istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru,... počúvala a Jehova jej otvoril dokorán srdce, aby venovala pozornosť tomu, o čom hovoril Pavol.“ — Skutky 16:13, 14; porovnaj Filipanom 2:12, 16; 3:14.

O niekoľko dní sa Pavlov pobyt vo Filipách dramaticky ukončil. Keď prichádzal na miesto modlitby, asi míľu odtiaľ stretol nepríjemnú dievčinu, ktorá mala v sebe démonského ducha veštenia. Keď Pavol démona vyhnal, zamestnávatelia dievčiny sa nahnevali, pretože im Pavol prekazil vešteckú živnosť. Čo z toho vzišlo?

„Zmocnili sa Pavla a Sílasa a odvliekli ich na trhovisko k predstaveným.“ ‚Sú to Židia,‘ obvinili ich. (Všetci vedeli, že Claudius práve vyhnal Židov z Ríma). ‚Títo ľudia veľmi znepokojujú naše mesto a zvestujú zvyky, ktoré nie je zákonné ani prijímať, ani používať, lebo sme Rimania,‘ dodali. Zástupy kričali a mestský magistrát vyhlásil rozsudok. Nato strážnici rozviazali prúty a „spôsobili mnoho podliatin“ Pavlovi a Sílasovi. Potom ich uvrhli do väzenia, krvácajúcich a zoslabnutých, a nohy im zovreli kladami. Tej noci nastalo silné zemetrasenie, ktoré viedlo k vyslobodeniu Pavla a Sílasa a k tomu, že väzenský dozorca a členovia jeho domácnosti prijali kresťanstvo. — Skutky 16:16–34.

Nasledujúce ráno mestskí páni veľmi, veľmi ľutovali toto nedorozumenie, ale mohli by cudzinci láskavo opustiť mesto? Pavol a Sílas šli najprv do domu Lýdie, aby skôr než odídu do Tesaloniky, povzbudili spoluveriacich. Lukáš tam zostal, aby sa staral o začínajúci zbor. — Skutky 16:35–40.

Pramene štedrosti

„Prinútila nás, aby sme vstúpili“ do jej domu, písal Lukáš o Lýdii. I Pavlov väzenský dozorca prejavil veľkú pohostinnosť, keď správne pochopil situáciu. (Skutky 16:15, 33, 34) Počas Pavlovho pobytu v Tesalonike priatelia z Filíp mu dva razy poslali veci, ktoré potreboval.

Neskôr, keď odvážne slúžil Bohu v Korinte, Filipania ho znovu vyhľadali. I po rokoch, keď bol Pavol väznený v Ríme, prišiel posol z Filíp s darmi a ponúkol apoštolovi osobnú službu. Pavol bol dojatý. Vedel, že Filipania po hmotnej stránke nemali veľa. Preto napísal: „Ich hlboká chudoba rozhojnila bohatstvo ich štedrosti.“ — 2. Korinťanom 8:1, 2; 11:8, 9; Filipanom 2:25; 4:16–18.

Náš odchod

Zdržiavali sme sa pri Gangites a ja som ponoril ruku do vody. Voda bola prekvapivo studená. Pozerali sme navôkol. Niekde tu nablízku bolo „miesto modlitby“, kde sa Pavol a ostatní stretávali pri uctievaní.

Ale potom som sa spýtal sám seba, čím sú pre mňa Filipi také zvláštne. Je to toto miesto pri rieke? Alebo že by to bolo to trhovisko s prázdnou knižnicou, prázdnou telocvičňou, chrámami bez bohov a obchodíkmi bez tovaru?

Nebudú to tie pramene? Skutočne, Filipi sú naozaj „miestom prameňov“. Stále nimi prúdi voda. Kedysi cez ne prúdilo zlato a v zlých časoch i krv. Ale boli i dobré obdobia, keď tu vyvierali pramene života, lásky a štedrosti z niektorých jedinečných ľudí, ako boli Pavol, Lýdia, väzenský dozorca a iní. Bude to práve tými ľuďmi. Pre týchto zvláštnych ľudí sú Filipi zvláštne. Nútia ma k zamysleniu, k rozjímaniu. Želal by som si — manželkina ruka sa dotkla môjho pleca! „Poď,“ povedala nežne. „Je čas ísť.“ — Poslané.

[Mapa/obrázky na strane 25]

Vľavo hore: „bema“ (sudcovská stolica) v starých Filipách; vpravo hore: miesto, kde „Via Egnatia“ pretína Gangites; dole: fórum

[Mapa Grécko/​Filipi/​Egejské more]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)