Vrabec — priateľ či nepriateľ?
NOVÍ susedia sa práve nasťahovali. Najprv vypudili predošlých majiteľov, zahnali všetkých zvedavcov a začali sa zaoberať každodennou prácou — kŕmením a výchovou rodiny.
Sú to vrabce. Malé, nenápadné vtáky so šedým, hnedým a čiernym perím.
Možno, že vrabce nie sú susedmi, ktorých by ste si práve vybrali. Niekedy sú obdivované pre ich odvahu a prispôsobivosť, ale na niektorých miestach nie sú tieto malé vtáky obľúbené.
Prečo majú povesť ničomníkov
Vrabca domového (Passer domesticus) priniesli do Severnej Ameriky z Európy v roku 1851 v nádeji, že vyničí na stromoch škodlivé húsenice. Vrabce však čoskoro zistili, že život v meste je ľahší ako na vidieku. Takže namiesto toho, aby sa kŕmili škodlivým hmyzom, začali sa živiť zvyškami jedla a čoskoro zvládli umenie podnikať lety do kontajnerov s odpadkami. „Prispôsobivosť a agresivitu“ domového vrabca, píše sa v knihe North American Birds (Vtáky Severnej Ameriky), „možno prirovnať k vlastnostiam srstnatých prisťahovalcov, akými sú potkan hnedastý a čierny a myš domová.“
Vrabce si stavajú svoje neusporiadané, zlátané hniezda v každom kúte a škáre. K obľúbeným materiálom pri stavbe hniezda patria pierka, vlákna vlny a odhodené handry. Často sa stane, že vytlačia pôvodné vtáky a drzo zaujmú ich hniezda, pričom vyhodia vajíčka vypudených majiteľov. Navyše, vrabce poškodzujú rozličné druhy ovocia a ozobávajú dozrievajúce siatiny i jemnú, mladú zeleninu.
V Brazílii, kde bol domový vrabec tiež úmyselne privezený, nielenže spôsobuje škody na obilí, ale vytlačil aj obľúbeného vtáka tico-tico. Tico–tico je družný, užitočný vtáčik, veľkosťou a sfarbením podobný vrabcovi, ktorý ničí škodlivý hmyz na poľnohospodárskych plodinách.
Vlastnosti, ktoré vyvážia predošlé
Vrabce sú však zábavné vtáky, ktoré čvirikajú a švitoria, a mnohí ľudia ich radi pozorujú, ako lietajú zo svojho bidla na zem a späť. Jeden pozorovateľ ich opisuje takto: „V bezprostrednej blízkosti nášho domu máme asi sedem vrabčích hniezd... Celý kŕdeľ vrabcov možno vidieť, ako sa hrá vo vode, pričom do seba vzájomne narážajú. Niektoré pritom úplne šantia. Ponárajú sa a skackajú, trepocú sa, prevracajú, čechrajú si perie, kým nie sú takmer úplne premočené. Potom vzlietnu na plot, otierajú si zobáčky, otriasajú sa ako pes, pozrú sa dole na vodu a dajú si ďalší kúpeľ. Niekedy to trvá i hodinu. Potom odletia, aby sa znovu o hodinu či dve vrátili.“ Niekedy možno vidieť, ako si vrabce dávajú prachový kúpeľ v suchej pôde vedľa cesty alebo v kvetinovej hriadke.
Je zaujímavé, že o vrabcoch sa zmieňuje aj Biblia. Ježiš dvakrát použil tieto málo cenené vtáky na znázornenie Božej nežnej starostlivosti. Keď vyslal svojich 12 apoštolov zvestovať, spýtal sa ich: „Či sa nepredávajú dva vrabce za mincu malej hodnoty?“ a potom vysvetlil: „A predsa ani jeden z nich nespadne na zem bez vedomia vášho Otca. Preto sa nebojte: Máte väčšiu cenu ako mnoho vrabcov.“ Ježiš neskôr vo svojej službe zopakoval toto znázornenie a tak zdôraznil, že ak Boh nezabúda dokonca ani na jediného vrabca, určite nezabudne na tých, ktorí mu slúžia. — Matúš 10:29, 31; Lukáš 12:6, 7.
Je zrejmé, že Boh Jehova si cení celé svoje stvorenie, malé i veľké. A hoci si možno niektoré tvory pre ich charakteristické vlastnosti vždy neobľúbime, početné a rozmanité formy tvorstva odrážajú múdrosť nášho Veľkého Stvoriteľa. — Žalm 104:24.