Mladí ľudia sa pýtajú...

Prečo hovoriť o Bohu?

„Každý má svoje náboženstvo. Nemali by ste sa pokúšať vnucovať svojho Boha iným ľuďom.“ — 14-ročný Racish, Guayana.

„Váham, či hovoriť o Bohu, lebo ma zahanbuje posmech, ktorý potom nasleduje.“ — 17-ročný Rohan, Guayana.

„Mali by sme hovoriť o Bohu, lebo je naším Stvoriteľom a my mu vďačíme za život.“ — 13-ročný Marco, Nemecko.

ZAPOČÚVAJ sa do rozhovoru skupiny mladých ľudí a pravdepodobne prídeš k tomuto smutnému záveru: Vo väčšine prípadov Boh určite nie je najobľúbenejšou témou rozhovoru medzi mladými ľuďmi. Zmieň sa o športe, oblečení, najnovších filmoch či o opačnom pohlaví a obyčajne rozprúdiš živú debatu. Odváž sa však spomenúť Boha, a náhle môže nastať trápne ticho, ako keď spadne hustá hmla.

Niektorí mladí proste neveria v Boha. Azda namietajú, že keď ho nemôžu vidieť, Boh nemôže existovať — a hovoriť o ňom im pripadá ako mrhanie času. Napriek tomu je medzi mladými ľuďmi rozhodne menšina ateistov. Podľa Gallupovho prieskumu asi 95 percent mladých ľudí zo Spojených štátov verí v Boha. Pán Gallup v skutočnosti dospel k záveru: „Podľa predstáv mnohých mladých ľudí Boh nie je dajaký neurčitý abstraktný princíp, ale osobný Boh, ktorý pozoruje ich konanie, a podľa neho ich odmeňuje alebo trestá.“ Prečo sa teda toľko mladých ľudí zdráha hovoriť o tom, čomu veria?

Prečo sa niektorí zdráhajú

Zdá sa, že mnohí si jednoducho myslia, že sa nesluší hovoriť o otázkach viery a náboženské myšlienky je najlepšie nechávať si pre seba. Vyzerá to tak, že niektorých mladých uvádza do rozpakov už len pomyslenie na rozhovor o Bohu. Namietajú: ‚Hovoriť o Bohu, to sa proste nehodí.‘

No bez ohľadu na názor tvojich vrstovníkov, aké je tvoje stanovisko k tomuto problému? Táto otázka je zvlášť vhodná, ak si bol vychovávaný ako Jehovov svedok. Prečo? Lebo vydávanie svedectva, rozprávanie iným o Bohu je samým jadrom tejto viery! — Izaiáš 43:9, 10; Matúš 24:14.

Napriek tomu sa niektorí mladí z rodín svedkov zdráhajú zapojiť do verejného kazateľského diela — alebo sa na ňom zúčastňujú iba preto, lebo ich prehovárajú rodičia — zbavuje ich totiž odvahy nepriateľstvo, s ktorým sa príležitostne stretávajú. Iní sa síce zúčastňujú na tomto diele, ale tajne dúfajú, že ich pri tom neuvidí nikto z ich priateľov zo školy. V škole sa niektorí snažia uchovať svoje náboženské presvedčenie v tajnosti. Často je to preto, lebo sa boja posmechu spolužiakov. „Bál som sa hovoriť o Bohu,“ priznáva mladý Ryan, „pretože moji kamaráti mi nadávali a ja som nemal odvahu pokračovať v rozhovore.“

Potom sú tu tí, ktorí sa zdráhajú zo strachu, že nedokážu žiť plne podľa noriem Biblie. Keďže cítia, že ich lákajú ‚žiadosti, ktoré súvisia s mladosťou‘, usudzujú, že by bolo lepšie neprejavovať sa ako kresťan, pre prípad, že urobia niečo nesprávne. — 2. Timotejovi 2:22.

Niektorí nehovoria o Bohu, pretože sa proste cítia nedostatoční. Devätnásťročný Wilton to vyjadril takto: „Zistil som, že je ťažké hovoriť o Bohu mojim spolupracovníkom, lebo som cítil, že nie som schopný obhájiť to, čo im o ňom hovorím. Cítil som, že keby spochybňovali moje presvedčenie, nemal by som uspokojivú odpoveď.“

Kresťanská povinnosť

Zdráhaš sa azda hovoriť o Bohu z podobných dôvodov? Ak áno, nie si sám. Iní mladí zápasili s rovnakými pocitmi. Mnohí si však začali uvedomovať, že napriek všetkým veciam, ktoré by mohli človeka zbavovať odvahy hovoriť o Bohu iným, existujú závažné dôvody, aby to robili. Aké sú to dôvody?

Mladý Marco, o ktorom sme sa zmienili v úvode, to vyjadril dobre, keď povedal, že Boh „je naším Stvoriteľom a my mu vďačíme za život“. (Zjavenie 4:11) Áno, život je drahocenný dar. Žalmista povedal o Bohu: „U teba je zdroj života.“ (Žalm 36:9) Keďže si dostal tento dar, nemal by si zaň prejavovať vďačnosť?

Jeden spôsob, ako prejaviť vďačnosť, je chváliť Jehovu Boha v prítomnosti iných. On je Pôvodcom slnka, mesiaca, dažďa, vzduchu, ktorý dýchame, a potravy, ktorú jeme. (Skutky 14:15–17) „Všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar je zhora,“ povedal učeník Jakub. (Jakub 1:17) Ďakuješ Bohu za tieto dary? (Kolosanom 3:15) Akým lepším spôsobom môžeš vyjadriť svoju vďaku Bohu než tým, že o ňom hovoríš? — Lukáš 6:45.

V skutočnosti nám však Boh prikazuje, aby sme o ňom rozprávali. Jeho Syn, Ježiš Kristus, prikázal kresťanom: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ (Matúš 28:19, 20) Mladí ľudia nie sú vyňatí zo zodpovednosti mať účasť na tomto diele. Žalmista prikazuje: „Chváľte Jehovu... mladí muži a aj panny, starci spolu s chlapcami. Nech chvália Jehovovo meno, lebo jedine jeho meno je nedosiahnuteľne vysoko. Jeho dôstojnosť je nad zemou a nebom.“ (Žalm 148:7, 12, 13) Ale nemusíš sa na toto pridelenie pozerať ako na nejaké bremeno. Naozaj, je to výsada — v skutočnosti môžeš byť jedným z „Božích spolupracovníkov“. — 1. Korinťanom 3:9.

A čo ak sa proste necítiš spôsobilý? V biblických časoch mal také pocity prorok Jeremiáš. Povedal: „Beda, ó, Zvrchovaný Pán Jehova! Skutočne neviem, ako hovoriť, lebo som iba chlapec.“ A Jehovova odpoveď? „Nehovor: ‚Som iba chlapec,‘ ale máš ísť ku všetkým, ku ktorým ťa pošlem; a máš hovoriť všetko, čo ti prikážem.“ (Jeremiáš 1:6, 7) S Jehovovou pomocou robil Jeremiáš práve to počas štyridsiatich rokov!

Rovnako je to aj v prípade kresťanov dnes: „Naša dostatočná spôsobilosť pochádza od Boha.“ (2. Korinťanom 3:5) Aj keď si od narodenia plachý, uzavretý typ, Boh ti môže pomôcť, aby si mal odvahu rozprávať. V kresťanskom zbore sú opatrenia, ktoré ti môžu pomôcť, aby si sa stal „dostatočne spôsobilý“ ako učiteľ Božieho Slova. Ak cítiš, že potrebuješ dajakú osobnú pomoc, prečo to nepovedať jednému zo zborových dozorcov? Možno je to iba záležitosť vypracovania programu osobného biblického štúdia alebo spolupráce s niekým skúsenejším.

Čo môžeš dosiahnuť

Keď hovoríš o Bohu, môže ti to dodať reálne vedomie, že si úspešný. A to napríklad preto, že mnohí z tvojich rovesníkov hľadajú riešenie problémov a takmer volajú o pomoc. Chýba im usmernenie a nemajú jasný pohľad do budúcnosti. Kladú si otázky: ‚Prečo sme tu? Kam ideme? Prečo je svet taký plný ťažkostí?‘ Ako kresťan poznáš odpovede na takéto otázky a pravdepodobne si v najlepšej situácii, aby si mohol toto poznanie odovzdať vrstovníkom. Môžu byť s tebou spriaznení a asi sa radšej porozprávajú s niekým v ich veku než s dakým dospelým.

Pravda, občas sa stretneš s odmietnutím. Ale azda nájdeš aj jednotlivcov, ktorí budú prístupní biblickému posolstvu. Jedna mladá svedkyňa sedela v autobuse a čítala si svoju knihu Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede.a Nejaký chlapec, ktorý sedel vedľa nej, začal čítať spolu s ňou. „To je príma kniha!“ zvolal. „Táto kniha hovorí veľa o Bohu. Väčšina ľudí sa nezaujíma o náboženstvo.“ Mladá svedkyňa to využila ako príležitosť na dôkladný rozhovor o Božom mene.

Je pravda, že keď sa prejavuješ ako kresťan, si viazaný sa tak aj správať. (1. Petra 2:12) Ale vynikajúce kresťanské správanie iba pridá na dôveryhodnosti tvojho posolstva. Uvažuj o skúsenosti istého mladíka menom Eric. V škole naňho zapôsobilo znamenité správanie mladých ľudí z rodín svedkov. To vzbudilo jeho záujem naučiť sa viac o Bohu. Bolo s ním zavedené biblické štúdium a dnes je pokrsteným kresťanom a slúži vo svetovom ústredí Jehovových svedkov v New Yorku.

Rozprávanie o Bohu môže pomôcť aj tebe! Môže to slúžiť ako ochrana. Keď ťa tvoji spoločníci poznajú ako Jehovovho svedka, mnohí ťa budú rešpektovať. Možno nebudú mať taký sklon vyvíjať na teba nátlak, aby si sa podieľal na nesprávnom konaní, keď si uvedomia, že máš vysoké normy, a keď vedia, že na tento nátlak asi zareaguješ vydaním svedectva.

To pravdaže neznamená, že musíš citovať biblické texty zakaždým, keď otvoríš ústa. Stále sa budeš zaujímať o šport, oblečenie alebo hudbu a z času na čas sa o takých veciach budeš chcieť porozprávať. Ale pamätaj: „Z hojnosti srdca hovoria ústa.“ (Matúš 12:34) Ak je láska k Bohu naozaj v tvojom srdci, budeš sa o ňom prirodzene chcieť rozprávať. V jednom z budúcich čísel rozoberieme niektoré spôsoby, ako to môžeš robiť účinne.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

Hanbíš sa, že ťa spolužiaci vidia, keď sa zúčastňuješ na verejnom kazateľskom diele?