Kam sa orliaky zlietajú na rybacie obedy
PRILIETAJÚ po tisíckach, pekne odeté na obed, a zlietajú sa z celej Aljašky, Britskej Kolumbie a až zo vzdialeného štátu Washington. Sú to impozantné vtáky, ktoré možno dobre rozoznať podľa bielych hláv a nápadných bielych chvostových pier, ktoré pri pristávaní roztiahnu na spomalenie letu. Majú tmavohnedé telo, vážia priemerne 6 kilogramov, pričom samičky sú trochu väčšie než samčeky. Lietajú rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu a ich krídla majú rozpätie od 1,8 do 2,4 metra — no keď ich bystré oči spozorujú rybu hoci kilometer vzdialenú, môžu letieť strmhlav až 160-kilometrovou rýchlosťou a uloviť ju!
Kvôli banketu na rieke Chilkat nie sú však také efektné vzdušné akrobatické kúsky potrebné. Lososy, hlavný chod ich obeda, im neuniknú. Sú pred nimi rozložené v hojnom počte a čakajú iba na to, aby ich zhltli. Celú túto hostinu im pripravila Alaska Chilkat Bald Eagle Preserve (Chilkat, aljašská rezervácia orliaka bielohlavého), ktorú založil roku 1982 štát Aljaška „na ochranu a zachovanie najväčšej koncentrácie orliaka bielohlavého na svete a na ochranu jeho životne dôležitého prirodzeného prostredia“.
Rezervácia sa rozprestiera na 19 000 hektároch nížiny medzi riekami Chilkat, Klehini a Tsirku a sú do nej zahrnuté iba oblasti dôležité pre život orliakov. Zvláštnou oblasťou, kde sa sústreďujú tisíce orliakov a kde sa návštevníci hrnú, aby si ich pozreli, je osemkilometrový pás pozdĺž rieky Chilkat hraničiacej s autostrádou Haines medzi mestami Haines a Klukwan.
Prospekt s názvom „Alaska Chilkat Bald Eagle Preserve“ vysvetľuje, prečo môže tento osemkilometrový úsek rieky poskytnúť orliakom pochúťky v podobe lososov, ktoré sa vytreli.
„Prírodný jav, ktorý spôsobuje, že voda na osemkilometrovom úseku rieky Chilkat počas mesiacov, keď mrzne, nezamŕza, sa nazýva ‚naplaveninová nádrž‘. Náplavový kužeľ rieky Tsirku, ktorý je zmesou štrku, skál, piesku a ľadovcovej sute a má tvar vejára, slúži na sútoku riek Tsirku, Klehini a Chilkat ako veľká vodná nádrž.“
Keď v blízkosti ústia do iných vôd rieka tečie pomalšie, obyčajne ukladá nánosy, a vytvára tak deltu, no netvorí sa pritom nijaká vodná nádrž. V mieste, kde sa rieka Tsirku vlieva do rieky Chilkat, sa však poklesom zeme a činnosťou ľadovcov vytvorila veľká nádrž vymletá do hĺbky vyše 230 metrov pod hladinou mora. Keď ľadovce ustúpili, zanechali po sebe suť, a rieky k nej pridali nánosy piesku a štrku, až kým nakoniec nemala nádrž na svojom skalnatom dne voľne nahromadené priepustné, vyše 230 metrov hrubé nánosy.
Skúmaním sa ukázalo, že počas teplejšej jari, leta a skorej jesene vteká do náplavového kužeľa voda z topiaceho sa snehu a ľadovcov. Kužeľ prijíma vodu rýchlejšie, než stačí odtekať, a tým sa mení na veľkú vodnú nádrž. Prospekt o rezervácii ďalej hovorí: „Keď príde zima a nastane chladné počasie, okolité vody zamŕzajú. No teplota vody v tejto veľkej nádrži zostáva o 5 až 10 °C vyššia, ako je teplota okolitých vôd. Táto teplejšia voda ‚presakuje‘ do rieky Chilkat a nedovolí jej zamrznúť.
V týchto a iných blízkych riekach a prítokoch sa trie päť druhov lososov. Ťah lososov sa začína v lete a pokračuje do neskorej jesene alebo skorej zimy. Krátko po vytretí lososy hynú a sú to práve ich mŕtvoly, ktoré poskytujú orliakom veľké množstvo potravy.“
Hodovanie na lososoch sa začína v októbri a končí sa vo februári. Krátko nato sa orliaky po tisíckach rozletia ďaleko do okolitej krajiny. Rezervácia je však celý rok domovom asi 200 až 400 orliakov. Okrem rýb, ktoré si môžu chytiť, si svoj jedálny lístok dopĺňajú vodnými vtákmi, malými cicavcami a zdochlinami.
Vzrušujúce dvorenie, trvalé „manželstvá“
Orliaky uzavierajú trvalé „manželstvá“ — môžu sa dožiť až 40 rokov — ale obyčajne zostávajú spolu iba počas hniezdenia. Podľa turistickej príručky Eagles—The Alaska Chilkat Bald Eagle Preserve sa dvorenie začína v apríli a „môže zahŕňať efektné ukážky strmhlav padajúcich vtákov so vzájomne spojenými pazúrmi a premetmi vo vzduchu“. To všetko, a ešte sa pritom aj držia? Znie to úžasne romanticky!
V rezervácii bolo pozorovaných 94 hniezd. Z jedného až troch vajec v hniezde sa po 34 alebo 35 dňoch obyčajne od konca mája do začiatku júna vyliahnu mláďatá. Hniezdo opúšťajú v septembri, ale musia sa uspokojiť so strakatým hnedobielym operením. Svoje svojrázne biele hlavy a chvosty nadobudnú až vtedy, keď budú mať štyri alebo päť rokov.
Turistická príručka opisuje aj boj o prežitie orliakov, ktorý prebiehal v minulosti, a poskytuje návštevníkom rady, ako si rezerváciu bezpečne prezrieť:
„Alaska Chilkat Bald Eagle Preserve má na ochranu orliakov vyčlenených 19 000 hektárov. Ale orliaky neboli vždy chránené; kedysi boli zákonom povolenou korisťou pre lovcov strieľajúcich za odmenu. Na základe správ o tom, že orliakom nesmierne chutia živé lososy a drobné zvieratá, Aljašská územná legislatíva vypísala roku 1917 odmenu za ulovené orliaky. Veteráni z Ft. William H. Seward v meste Haines rozprávajú príbehy o tom, ako si dopĺňali svoj nízky vojenský žold jedným dolárom (neskôr zvýšeným na dva doláre), ktorý dostávali za každý pár pazúrov.
Neskorším skúmaním sa zistilo, že správy o škodlivosti orliakov pre ťah lososov boli zveličované, a roku 1953 bolo toto odmeňovanie zrušené. Dovtedy bolo za odmenu zastrelených už vyše 128 000 orliakov. Populácia orliakov v juhovýchodnej Aljaške bola v štyridsiatych rokoch, keď systém odmeňovania ešte platil, odhadnutá na polovicu stavu v sedemdesiatych rokoch.
Keď sa Aljaška roku 1959 stala štátom, orliak bielohlavý sa dostal Výnosom o orliakovi bielohlavom z roku 1940 pod federálnu ochranu. Zabitie orliaka je federálnym prečinom a vlastniť živé či mŕtve orliaky alebo ich časti (vrátane peria!) s výnimkou určitých zvláštnych podmienok je tiež nezákonné.
Roku 1972 Aljašská štátna legislatíva zriadila Oblasť nenahraditeľného prirodzeného prostredia na rieke Chilkat, ktorú spravuje Aljašské ministerstvo pre rybolov a poľovníctvo, aby sa zaistila ochrana tejto veľkej koncentrácie orliakov. Rozsiahle územia prirodzeného prostredia orliakov zostali nechránené a medzi ochranármi a zástancami rozvoja vznikali dlhé a často rozhorčené hádky o otázkach využitia údolia Chilkat. Po intenzívnom štúdiu, ktoré uskutočnila Národná Audubonova spoločnosť, a po vypracovaní štátom dotovanej Štúdie Haines/Klukwanských zdrojov sa konečne lesníci, rybári, ochranári, obchodníci a miestni politici dohodli na kompromise. Roku 1982 štátna legislatíva zahrnula túto dohodu do zákona, a tak bola vytvorená 19 000-hektárová rezervácia Alaska Chilkat Bald Eagle Preserve.
V rezervácii nie je dovolená ťažba dreva ani dolovanie, avšak tradičné využívanie pôdy, ako je zber lesných plodín, rybárstvo a poľovníctvo, môže pokračovať. Rezerváciu spravuje Aljašská správa parkov s pomocou 12-členného poradného zboru, ktorý tvoria domáci obyvatelia, štátni úradníci a biológ.
Otázka, ako využiť prírodné zdroje v údolí bez poškodenia životného prostredia, zostáva otvorená a sporné otázky o využití tejto pôdy môžu ešte stále vyvolávať polemiky v údolí Chilkat. Ale miestni obyvatelia sú hrdí, že sa na ochranu orliakov našlo miestne riešenie.“
Hlavnou vyhliadkovou oblasťou na pozorovanie orliakov je pre návštevníkov pás pozdĺž autostrády Haines, ktorá vedie súbežne s riekou Chilkat, a na tento účel sú tam vybudované vyhliadkové plošiny.
[Mapa na strane 15]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
rieka Chilkat rieka Chilkoot
rieka Klehini KLUKWAN
Oblasť na pozorovanie orliakov
(náplavový kužeľ)
▴
▴
autostráda Haines
rieka Tsirku ▾ jazero Chilkoot
jazero Chilkat ▾
rieka Chilkat ▾ záliv Lutak
rieka Takhin ▾
HAINES
[Prameň ilustrácie]
Mountain High Maps™ copyright © 1993 Digital Wisdom, Inc.
[Prameň ilustrácie na strane 15]
Orliaky bielohlavé na stranách 15–18: Alaska Division of Tourism