Odhalenie koreňov utŕhačnej reči

„Z hojnosti srdca hovoria ústa.“ — MATÚŠ 12:34.

ASI pred dvoma tisícročiami vyriekol Ježiš Kristus vyššie uvedené slová. Áno, slová človeka často odzrkadľujú jeho najhlbšie pocity a pohnútky. Slová môžu byť hodné chvály. (Príslovia 16:23) No na druhej strane môžu byť aj zradné. — Matúš 15:19.

Jedna žena povedala o svojom manželovi: „Z ničoho nič sa rozhnevá, a tak žiť s ním je často ako prechádzať cez mínové pole — nikdy neviete, čo vyvolá výbuch.“ Richard opisuje podobnú situáciu v prípade svojej manželky. „Lydia je vždy pripravená na boj,“ hovorí. „Nedá sa to nazvať iba rozprávaním; útočne šľahá slovami a mieri pritom na mňa prstom, ako keby som bol dieťa.“

Samozrejme, hádky môžu vypuknúť aj v tých najlepších manželstvách a všetkým manželom a manželkám sa stáva, že povedia veci, ktoré neskôr ľutujú. (Jakub 3:2) Ale utŕhačná reč v manželstve je viac než to; zahŕňa ponižujúce a kritické slová s úmyslom ovládať a riadiť manželského partnera. Zraňujúce slová sú niekedy zastreté pozlátkou miernosti. Napríklad žalmista Dávid opísal muža, ktorý hovoril uhladene, ale vo svojom vnútri bol veľmi zlý: „Hladšie ako maslo sú slová jeho úst, jeho srdce však je naladené do boja. Jeho slová sú hladšie ako olej, ale sú to tasené meče.“ (Žalm 55:21; Príslovia 26:24, 25) Či už je drsná reč otvorene zlomyseľná alebo je maskovaná, môže zničiť manželstvo.

Ako sa to začína

Čo vedie človeka k tomu, že hovorí utŕhačne? Vo všeobecnosti príčinu takého spôsobu reči možno nájsť v tom, čo človek vidí a počuje. V mnohých krajinách sarkazmus, urážky a ponižovanie sú považované za prijateľné a dokonca za vtipné.a Najmä manželia môžu byť ovplyvnení masmédiami, ktoré často vykresľujú „ozajstných“ mužov ako panovačných a agresívnych.

Podobne mnohí, ktorí hovoria znevažujúco, boli vychovaní v rodinách, kde rodičia pravidelne prejavovali hnev, nenávisť a pohŕdanie. Tak sa už v ranom veku naučili, že tento spôsob správania je normálny.

Dieťa vychované v takom prostredí si môže osvojiť viac než len spôsob reči; môže tiež prijať prekrútený názor na seba i na iných. Ak je napríklad drsná reč namierená proti dieťaťu, dieťa môže vyrastať s pocitmi bezcennosti a môže byť dokonca vyprovokované k tomu, aby bolo hnevlivé. Ale čo ak dieťa iba počúva, ako jeho otec slovne útočí na jeho matku? Aj keď je dieťa veľmi malé, môže prevziať otcovo opovrhovanie ženami. Chlapec sa môže z otcovho správania naučiť, že muž má mať nad ženami moc a že spôsob, ako moc získať, je zastrašiť ich alebo ich zraniť.

Hnevlivý rodič môže vychovať hnevlivé dieťa, ktoré zas môže vyrásť na „majstra zúrivého hnevu“, dopúšťajúceho sa ‚mnohých priestupkov‘. (Príslovia 29:22, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Dedičstvo zraňujúcej reči tak môže prechádzať z jednej generácie na druhú. Pavol mal preto vážny dôvod, keď radil otcom: „Nedráždite svoje deti.“ (Kolosanom 3:21) Je závažné, že grécke slovo preložené ako „dráždiť“ môže mať podľa diela Theological Lexicon of the New Testament význam „pripravovať a vyvolať boj“.

Prirodzene, rodičovský vplyv neospravedlňuje to, že niekto slovne alebo inak útočí na druhých, ale pomáha vysvetliť, ako sa môže sklon k drsnej reči hlboko zakoreniť. Mladý muž možno netýra svoju manželku fyzicky, ale netýra ju slovami a svojou náladovosťou? Sebaskúmanie môže človeku odhaliť, že od svojho otca prevzal pohŕdanie ženami.

Samozrejme, uvedené zásady možno uplatniť aj na ženy. Ak matka slovne týra svojho manžela, môže sa dcéra, keď sa vydá, správať k svojmu manželovi podobne. Jedno biblické príslovie hovorí: „Lepšie je bývať v pustej krajine ako so svárlivou, mrzutou ženou.“ (Príslovia 21:19, Evanjelický preklad) V tomto smere však predsa len musí byť opatrný najmä muž. Prečo?

Moc utláčateľov

Manžel má v manželstve obyčajne väčšiu moc než manželka. Takmer vždy je telesne silnejší a to spôsobuje, že jeho hrozby fyzického ublíženia naháňajú väčší strach.b Okrem toho muž je často zručnejší v rôznych remeslách, je existenčne nezávislejší a má väčšie finančné výhody. Preto žena, ktorá je predmetom slovného útoku, má pravdepodobne pocit, akoby bola v pasci, a cíti sa osamelá. Zrejme súhlasí s výrokom múdreho kráľa Šalamúna: „Obrátil som sa, aby som videl všetky skutky útlaku, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, slzy tých, ktorí boli utláčaní, ale nemali žiadneho utešiteľa; a na strane ich utlačovateľov bola moc, takže nemali žiadneho utešiteľa.“ — Kazateľ 4:1.

Manželka môže byť zmätená, ak jej manžel kolíše medzi extrémami — v jednej chvíli je zdvorilý a o chvíľku zas kritický. (Porovnaj Jakuba 3:10.) Navyše, ak sa manžel primerane stará o zabezpečenie hmotných potrieb, manželka, ktorá je terčom drsnej reči, sa môže cítiť vinná, keď si myslí, že v manželstve nie je niečo v poriadku. Môže dokonca za manželovo správanie obviňovať seba. „Práve tak ako telesne bitá manželka aj ja som si vždy myslela, že som tomu nejako na príčine,“ priznáva jedna žena. Iná manželka hovorí: „Bola som dovedená k tomu, aby som verila, že keby som sa viac snažila porozumieť mu a keby som bola k nemu ‚trpezlivá‘, našla by som pokoj.“ Žiaľ, zlé zaobchádzanie často trvá ďalej.

Je naozaj smutné, že mnohí manželia zneužívajú svoju moc a panujú nad ženou, ktorej možno slávnostne sľúbili, že ju budú milovať a s láskou sa o ňu starať. (1. Mojžišova 3:16) Ale čo sa dá v takejto situácii urobiť? „Nechcem od neho odísť; chcem len, aby ma prestal týrať,“ hovorí jedna manželka. Po deviatich rokoch manželstva jeden manžel pripúšťa: „Uvedomujem si, že žijem vo vzťahu, kde vládne slovné týranie, a že ja som ten tyran. Rozhodne sa chcem zmeniť, nie odísť.“

Ako ukazuje nasledujúci článok, existuje pomoc pre tých, ktorých manželstvo je otrasené zraňujúcou rečou.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

Je smutné, že veľa manželov zneužíva svoju moc a panujú nad ženou, ktorej možno slávnostne sľúbili, že ju budú milovať a s láskou sa o ňu starať

[Obrázok na strane 7]

Dieťa je ovplyvnené tým, ako sa k sebe správajú jeho rodičia