Koniec chudoby sa blíži

ČO TÝM Ježiš myslel, keď povedal: „Chudobných máte pri sebe vždy“? (Matúš 26:11) Myslel tým, že chudoba bude existovať vždy a neexistuje nijaké riešenie?

Ježiš vedel, že pokiaľ bude trvať terajší systém ľudského panovania, vždy tu bude aj chudoba. Vedel, že nijaká forma ľudskej vlády ani nijaký ekonomický či spoločenský systém nebude môcť chudobu trvale odstrániť. A dejinný záznam to dosvedčuje.

V priebehu tisícročí ľudských dejín boli vyskúšané všetky druhy vlád a všetky druhy ekonomických a spoločenských systémov, no chudoba je stále tu. Skutočne, napriek pokroku v takých oblastiach, ako je veda, priemysel a medicína, neodškriepiteľným faktom je, že na celom svete ustavične rastie počet ľudí, ktorí sú chytení do pasce chudoby.

Ježiš si veľmi dobre uvedomoval mnohé činitele, ktoré spôsobujú chudobu, ako je napríklad hladomor, sucho, vpády nepriateľských vojsk, zlá vláda, zlé hospodárenie, utláčanie chudobných a slabých bohatými a mocnými, nehody a choroby, smrť manželov, po ktorých zostanú zbedačené siroty a vdovy. Okrem toho vedel, že jednotlivci a ich rodiny môžu schudobnieť vlastnou vinou, a to následkom takých zlozvykov, ako je lenivosť, opilstvo, hazardné hry a závislosť od drog.

Teda keď Ježiš povedal: „Chudobných máte pri sebe vždy,“ myslel tým, že odstránenie chudoby nie je v silách žiadnej inštitúcie tohto sveta. Myslel tým, že pokiaľ existuje súčasný systém ľudských vlád, budú existovať aj chudobní ľudia.

Hoci problém chudoby je prastarý, nemali by sme usudzovať, že Ježiš a jeho nebeský Otec nepociťujú k chudobným súcit. Na základe Ježišových slov by sme tiež nemali usudzovať, že chudoba sa nikdy neskončí. Vyplýva to z toho, čo o tejto veci hovorí Biblia.

Chudoba a mojžišovský Zákon

Uvažujme napríklad o Zákone, ktorý dal Boh prostredníctvom Mojžiša starovekému izraelskému národu. Jedným z ustanovení Zákona bolo to, že každá izraelská rodina dostala v kanaanskej krajine svoj dedičný diel pôdy. (5. Mojžišova 11:8–15; 19:14) Jedinou výnimkou boli Léviti, ktorí nedostali nijakú pôdu. Keďže vykonávali zvláštnu prácu v chráme, žili z desiatkov, ktoré dostávali z výnosu krajiny. — 4. Mojžišova 18:20, 21, 24.

Navyše, zákony o dedičstve v mojžišovskom Zákone zaisťovali, že pôda bude stále majetkom rodiny alebo kmeňa, ktorému bola pridelená do vlastníctva. (4. Mojžišova 27:8–11) Aj keď niektorý človek svoju pôdu predal, patrila novému majiteľovi iba prechodne. Časom sa pôda vrátila rodine toho, kto ju predal.

Tým, ktorí z rôznych príčin schudobneli, napríklad zlým hospodárením s pôdou alebo utrácaním peňazí, Zákon zaručoval možnosť paberkovať na poliach, v sadoch a vo viniciach ostatných. (3. Mojžišova 23:22) Navyše každý Izraelita si v núdzi mohol požičať peniaze bez toho, aby musel platiť úrok. Chudobným sa naozaj mala preukazovať štedrosť. — 2. Mojžišova 22:25.

Ježiš sa staral o chudobných

O stáročia neskôr, keď Ježiš prišiel na zem, ďalej prejavoval ducha štedrosti, ktorému sa naučil od svojho Otca, Jehovu. Ježiš sa osobne zaujímal o tých, ktorí boli po materiálnej stránke chudobní. On a jeho učeníci mali spoločné peniaze, z ktorých dávali Izraelitom, ktorí boli v núdzi. — Ján 12:5–8.

Po Ježišovej smrti prejavovali kresťania rovnaký záujem o chudobných, keď poskytovali materiálnu pomoc zvlášť svojim chudobnejším duchovným bratom a sestrám. (Rimanom 15:26) Praví kresťania prejavujú aj dnes rovnakú láskyplnú starostlivosť jeden voči druhému.

Pravdaže, i keď Biblia vyjadruje súcit s obeťami útlaku, kritizuje tých, ktorí z lenivosti ‚jedia svoje vlastné telo‘. (Kazateľ 4:1, 5) Apoštol Pavol napísal: „Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje.“ (2. Tesaloničanom 3:10) Podobne sa môžu ocitnúť v biede aj tí, ktorí míňajú peniaze na také veci, ako sú drogy, tabak alebo alkohol. Je to výsledok ich nesprávneho konania; skutočne ‚žnú to, čo zasiali‘. — Galaťanom 6:7.

Naša istota dnes

Biblia ukazuje, že Boh sa mimoriadne zaujíma o to, v akej situácii sa nachádzajú ľudia, ktorí sa snažia konať jeho vôľu. Napríklad v Žalme 37:25 Dávid hovorí: „Býval som mladým mužom, aj som zostarol, a predsa som nevidel žiadneho spravodlivého úplne opusteného, ani jeho potomstvo, ako hľadá chlieb.“ Tým, ktorí sa usilujú o spravodlivosť, nie je sľúbené bohatstvo, ale text naznačuje, že Boh sa postará o to, aby mali dostatok materiálnych prostriedkov na prežitie. A vo verši 28 toho istého žalmu sa hovorí: „Jehova miluje právo a neopustí svojich verne oddaných.“

Ježiš neprejavoval záujem o chudobných len tým, že im počas svojho života na zemi pomáhal po materiálnej stránke. Urobil ešte viac. Uistil ich, že pokiaľ sa budú snažiť konať Božiu vôľu, Boh sa postará, aby mali teraz i v budúcnosti aspoň to najpotrebnejšie. Ježiš povedal:

„Pozorne sledujte vtáky na nebi, lebo tie nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú do sýpok; a predsa ich kŕmi váš nebeský Otec. Či nemáte väčšiu cenu ako ony?... A o odev, prečo ste úzkostliví? Poučte sa od poľných ľalií, ako rastú; nelopotia sa ani nepradú; ale hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol odiaty ako jedna z nich. Teda ak Boh tak oblieka poľné rastlinstvo, ktoré je dnes tu a zajtra je hodené do pece, nebude tým skôr obliekať vás, vy maloverní? Teda nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘... Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.“ — Matúš 6:26–32.

Ježiš uzavrel svoje uistenie tým, že svojich nasledovníkov nabádal: „Preto stále hľadajte najprv [Božie] kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ (Matúš 6:33) Aké znamenité povzbudenie pre tých, ktorí sú chudobní, ale snažia sa konať Božiu vôľu! Všimnite si aj to, že Ježiš ukázal, čo má byť najdôležitejšou vecou v živote jeho nasledovníkov — že je to Božie Kráľovstvo. Ježiš vedel, že keď sa Božie nebeské Kráľovstvo ujme úplnej vlády nad celou zemou, vtedy — a len vtedy — bude chudoba odstránená.

Nebudú s nami navždy

Tak Ježiš poskytol nádhernú nádej do budúcnosti. Keď povedal: „Chudobných máte pri sebe vždy,“ poukazoval na život v súčasnom systéme ľudského panstva. Nehovoril o živote v budúcnosti pod panstvom Božieho nebeského Kráľovstva. Biblia predpovedá: „Nie navždy sa zabudne na chudobného, ani nádej miernych nikdy nepominie.“ (Žalm 9:18) Ako Kráľ Božieho Kráľovstva Kristus Ježiš nestrpí ďalej tých, ktorí sa snažia vykorisťovať a utláčať iných ľudí.

Ježiš urobil panstvo Božieho nebeského Kráľovstva hlavným námetom svojho učenia. (Matúš 4:17) Pod vládou Kráľovstva budú podmienky na zemi odzrkadľovať podmienky v nebi. Preto učil svojich nasledovníkov modliť sa k Bohu: „Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ — Matúš 6:10.

Ako sa to stane? Božím predsavzatím je odstrániť zo zeme celý súčasný systém ľudského panovania a nahradiť ho panstvom svojho nebeského Kráľovstva. Proroctvo v Danielovi 2:44 hovorí: „Za dní tých [dnes existujúcich] kráľov zriadi nebeský Boh kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud [na žiadnu ľudskú vládu]. Rozdrví a ukončí všetky tieto [súčasné] kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“

Potom, v novom svete, bude pod panstvom Božieho Kráľovstva celá zem premenená na raj hojnosti bez akejkoľvek stopy chudoby. Všimnite si niektoré biblické proroctvá o podmienkach, ktoré v tom čase nastanú:

„Jehova vojsk istotne urobí... pre všetky národy hostinu s vínom držaným na usadenine, s olejom omastenými jedlami naplnenými špikom.“ (Izaiáš 25:6, Reference Bible) „Na zemi bude hojnosť obilia; na vrcholku hôr bude nadbytok.“ (Žalm 72:16) „Lejaky budú požehnaním. A poľný strom dá svoje ovocie a zem vydá svoj výnos a naozaj budú na svojej pôde v bezpečí.“ (Ezechiel 34:26, 27) „Samotná zem istotne vydá svoj výnos; Boh, náš Boh, nás požehná.“ (Žalm 67:6) „Pustatina a bezvodné územie budú jasať a púšťová rovina sa bude tešiť a rozkvitne ako šafran.“ — Izaiáš 35:1.

Okrem toho Micheáš 4:4 sľubuje: „Budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli.“ Každý bude mať svoj vlastný dom: „Istotne budú stavať domy a bývať v nich... Nebudú stavať a niekto iný obývať.“ (Izaiáš 65:21, 22) Nie div, že Ježiš sľúbil tým, ktorí uverili jeho učeniu: ‚Budete so mnou v Raji‘! — Lukáš 23:43.

Áno, Božie inšpirované Slovo jasne učí, že chudoba sa raz skončí. A ten čas sa blíži, lebo biblické proroctvá ukazujú, že tento svet je teraz vo svojich „posledných dňoch“ a prežíva ‚kritické časy, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1–5, 13) Čoskoro bude súčasný systém vecí navždy odstránený a chudoba bude patriť natrvalo minulosti — nie ľudským úsilím, ale božským zásahom. Kráľ Ježiš Kristus „oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka. Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni.“ — Žalm 72:12, 13.

[Obrázok na stranách 8, 9]

V Božom novom svete bude dobré bývanie a hojnosť potravy pre všetkých

[Obrázok na strane 10]

V novom svete už nebudú hladné deti