Októbrový trh — „najstarší medzinárodný konský trh v Európe“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ÍRSKU

MINULÝ týždeň to bolo pokojné, ospalé mestečko, v ktorom sa ľudia pokojne venovali svojej obvyklej činnosti. No tento týždeň je tu trma-vrma. Mesto priam praská vo švíkoch, keď sa asi 6000 miestnych obyvateľov stáva hostiteľmi pre vyše 50 000 návštevníkov. Vašu pozornosť však v skutočnosti neupúta ani táto strkajúca sa masa ľudí, ani množstvo stánkov na trhu, či pestrofarebne odetí pouliční klauni. To, čo vás upúta, sú kone! Kone sú naozaj všade.

Kde sa nachádzame? Sme v mestečku Ballinasloe, asi 140 kilometrov na západ od hlavného mesta Írska Dublinu. Čo spôsobilo také dramatické zmeny v živote tohto miesta, za normálnych okolností takého pokojného? Je to Októbrový trh, ktorý organizátori označujú za „najstarší medzinárodný konský trh v Európe“.

Prečo práve Ballinasloe?

Čomu vďačí Októbrový trh za svoju popularitu? George, miestny farmár, ktorý tu už predal mnoho koní, poskytol časopisu Prebuďte sa! rozhovor. Hovorí: „Do Ballinasloe môže ktokoľvek — bohatý i chudobný — priviesť akéhokoľvek koňa a predať ho. To je jediný dôvod.“ Ale prečo je tento fakt taký významný? „Na mnohých iných miestach je predaj a nákup koní veľmi obmedzený a regulovaný,“ vysvetľuje George. „Na niektorých verejných dražbách sa predáva len jedno plemeno koní. A s takýmto predajom je obyčajne spojenej veľa drobnej administratívnej práce. Nie je veľa konských trhov, kde môže ktokoľvek len tak prísť aj s koňom, priviesť ho na trhový trávnik a jednoducho ho predať! Tu, na Októbrovom trhu, sa kone predávajú v podstate tým istým spôsobom, ako sa to robilo v minulých dvesto alebo tristo rokoch — priamym predajom bez nejakých formalít, a to priamo na trhovom trávniku.“

‚Ako sa však Ballinasloe stalo centrom takej rušnej obchodnej činnosti?‘ pýtame sa. ‚Prečo prichádzali obchodníci až z takej diaľky, ako je Rusko, aby tu kúpili kone?‘ Odpoveď nám poskytne krátky výlet do minulosti.

Niektorí urodzení írski králi vládli v Tare, ktorá je vzdialená asi 30 kilometrov na severozápad od Dublinu. Bolo to náboženské a neskôr i politické centrum Írska. Ľudia chodili do Tary platiť dane a vypočuť si nové zákony, ktoré boli uvedené do platnosti. A ako súvisí Tara s Ballinasloe? Nuž Ballinasloe vyrástlo pri brode rieky na jednej z prirodzených ciest, ktorou sa do Tary dalo dostať od západu. Pre tých, ktorí cestovali do tohto kráľovského sídla a späť, bol tento brod, vzdialený od západného pobrežia asi na jeden deň cesty koňmo, výhodným miestom na výmenu správ a tovaru. Organizátori Októbrového trhu tvrdia, že existujú ‚doklady, že už v 5. storočí n. l. prekvital v tejto oblasti obchod s koňmi‘.

Neskôr sa Ballinasloe stalo pre svoju strategickú polohu ideálnym miestom pre veľký oficiálny trh, ktorý tu bol založený v 18. storočí. Niektorí farmári sa vydávali na cestu už asi mesiac vopred, aby sem dohnali svoj dobytok a mohli ho na trhu predať, a to aj napriek tomu, že pre niektorých to znamenalo prejsť až 200-kilometrovú vzdialenosť. Časom sa kone stali hlavnou atrakciou tohto trhu.

Pôda v okolí Ballinasloe je veľmi úrodná a je ako stvorená na chov dobytka. Zvieratá sú tu mocné a zdravé. „Írske kone,“ hovorí Mark Holdstock, „sú známe svojou masívnosťou.“ Potom pokračuje: „Plemenám, ako je írsky ťažný kôň, sa tu darí už stovky rokov a v priebehu stáročí stále viac silnejú.“

Kone boli potrebné

Dnes je hlavnou náplňou trhu predaj koní. Prečo sú kone také dôležité? V 18. a 19. storočí kone vo veľkej miere používali farmári po celom Írsku na obrábanie pôdy. Potrebovali silné, spoľahlivé kone na ťahanie pluhov po pôde, ktorá bola často mokrá a močaristá. No existoval ešte jeden dôvod, prečo boli kone také žiadané. Armáda potrebovala mocné kone, ktoré by nevystrašil bojový hluk a ktoré by mali silu a vytrvalosť na prevážanie ťažkých nákladov po nerovnom teréne. Írsky ťažný kôň mal všetky tieto vlastnosti, a tak bol veľmi vyhľadávaný. Krížením tohto plemena s anglickým plnokrvníkom bol vyšľachtený odvážny, energický kôň, ktorý bol ideálny na použitie vo vojenskom jazdectve.

Kone rovnako ako vojaci zomierali vo vojnách po tisícoch. Zástupcovia armád z mnohých európskych krajín, dokonca až z Ruska, boli ochotní cestovať až do Ballinasloe, aby kúpili nové a spoľahlivé čistokrvné kone, ktorými nahrádzali tie, o ktoré prišli v mnohých bojoch v Európe. Do polovice 19. storočia sa Októbrový trh stal „najväčším konským trhom v Európe“. „Hovorí sa, že polovica koní, ktoré sa zúčastnili na bitke pri Waterloo, bola kúpená v Ballinasloe,“ uvádza Holdstock.a

Ako sa obchoduje s koňmi

V 20. storočí dopyt po koňoch na tieto účely, samozrejme, upadol. Pluhy ťahané koňmi boli nahradené traktormi a jazdectvo vojenskými vozidlami. Obchodovanie s koňmi v Ballinasloe sa takmer zastavilo. No asi pred 40 rokmi bol tento trh obnovený.

Ako začal obchodovať s koňmi George, ktorého sme už spomínali? „Jednoducho som vyšiel na trhový trávnik aj s koňmi, ktoré som chcel predať,“ hovorí, „a po chvíli niekto prišiel ku mne a spýtal sa na cenu.“ George ďalej vysvetľuje niektoré z tajomstiev obchodovania s koňmi: „Chvíľu sa dojednávame o cenu, často veľmi agresívne. Ak kupec naozaj chce môjho koňa, bude si dávať pozor, aby neprejavil príliš veľký záujem z obavy, že by potom nezjednal nižšiu cenu. Možno odíde a vráti sa neskôr, dúfajúc, že medzitým nedostanem lepšiu ponuku. Možno dokonca pošle svojho spoločníka, aby sa so mnou dohadoval, a tak ma zamestnal, čím zabráni tomu, že by prišiel niekto iný so svojou ponukou. Nakoniec sa dohodneme na cene a spečatíme to potrasením rúk. Obyčajne sa platí v hotovosti a kôň zmení majiteľa priamo tam, na mieste. Keďže tu nie je nijaká ústredná komisia regulujúca obchod s koňmi, len čo peniaze vydáte z ruky, niet už žiadnych záruk!“

Pre nezainteresovaného pozorovateľa môže byť ťažké rozoznať uprostred tohto virvaru, ktorý kôň je na predaj a ktorý nie je na predaj. „Ak je na trávniku,“ hovorí George, „tak je na predaj.“ Potom sa zmieňuje o niekoľkých miestnych zvykoch: „V minulosti — a niekedy sa to robí ešte aj dnes — sa predanému koňovi položila na bedrá hruda hliny. Alebo si nový majiteľ odviedol koňa preč. Iná stará tradícia pri obchode s koňmi v Írsku nariaďovala, aby predajca po prijatí platby za nového koňa vrátil kupcovi ‚peniaze pre šťastie‘. Bol to malý obnos peňazí, ktorý sme vrátili po skončení hlavnej transakcie. Malo sa tým zabezpečiť koňovi ‚šťastie‘ u jeho nového majiteľa.“

George upozorňuje: „Musíte skutočne dobre poznať kone a ich hodnotu.“ „Za normálnych okolností dostanete to, za čo si zaplatíte, a väčšina ľudí odchádza z trhu spokojná. No aj skúsení obchodníci s koňmi musia byť opatrní. Viem o jednom obchodníkovi, ktorý predal koňa a potom šiel do baru na niekoľko pohárikov, prv než pôjde domov. Medzitým nový majiteľ očesal a upravil hrivu koňa, čím výrazne zmenil jeho výzor. Tento ‚nový‘ kôň bol ponúknutý pôvodnému majiteľovi, ktorý ho rýchlo kúpil späť za oveľa vyššiu cenu, a pritom si myslel, že si kúpil iného koňa!“

Okrem možnosti, že kúpite zle, sú tu aj ďalšie nevýhody. „Dávajte si pozor na to, kde sa postavíte!“ radí George. „Nezabudnite, že pri takom množstve koní stojacich tak tesne vedľa seba — možno tam tak stoja už celé hodiny — a pri všetkom tom ruchu všade naokolo budú mnohé kone nervózne a môžu kopať. Videl som už mnoho vystrašených koní, ako sa vzpínajú, a to aj vtedy, keď boli v rukách skúseného chovateľa koní.“ Potom pokračuje: „A, samozrejme! Obujte si dobré gumené čižmy. Je možné, že to, do čoho ste stúpili, nie je blato!“

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 16]

Strakatý žrebec čaká na svojho kupca

[Obrázok na stranách 16, 17]

Trhový trávnik v Ballinasloe v prvý deň trhu

[Obrázok na strane 17]

Toto plemeno je kríženec írskeho ťažného koňa a anglického plnokrvníka