„Najkrajšia obyvateľka lesa“ — INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže

„Najkrajšia obyvateľka lesa“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO ŠVÉDSKU

PRVÝKRÁT som ju uvidel v jeden júnový deň — „najkrajšiu obyvateľku lesa“, ako ju tu niektorí nazývajú. Je to veľká sivá sova, niekedy nazývaná laponská sova.

Táto pôvabná obrovská sova hniezdi v oblasti Fínska, severného Švédska, ako aj ďalej smerom na východ na Sibíri, na Aljaške a v Kanade. Je tajnostkárka, a ak neviete, kde má hniezdo, je ťažké ju nájsť. Keď jej hniezdo nájdete, zistíte tiež, že táto sova sa vôbec nebojí.

Pozorovanie lovca

Mal som možnosť pozorovať pekne sfarbeného samca laponskej sovy, ako si hľadá potravu. Zrazu vzlietol z vetvy a snažil sa chytiť myš. Dostal svoju korisť? Samozrejme! Keď sa pomaly, impozantne vzniesol na svojich ohromných krídlach, ktorých rozpätie bolo asi 140 centimetrov, zreteľne som videl, ako mu v pazúroch visí malý hlodavec.

Laponská sova sa nerozmnožuje pravidelne každý rok ako mnohé iné sovy. Táto obrovská sova sa živí len malými hlodavcami, preto keď ich je po niektoré roky nedostatok, celkom sa prestáva množiť. Po iné roky, keď je potravy dostatok, môžu byť v každom hniezde štyri mláďatá alebo aj viac.

Výber partnera

Jar je pre sovy obdobím párenia, keď si samica starostlivo vyberá samca, no pekný výzor jej nápadníka nie je jej prvoradým záujmom — ako je to azda u mnohých žien. Podľa štúdií niektorých pozorovateľov vtákov samec musí ukázať, že je zručným lovcom. Skôr ako si naplánujú rodinu, musí zabezpečiť samici potravu.

Ak je dostatok myší a samec je zručný „živiteľ“, samica vďaka potrave, ktorou ju zásobuje, priberie na váhe. Tento hmotnostný prírastok pôsobí v jej tele ako signál, ktorý určuje, koľko vajec znesie.

Teraz je samec celkom zodpovedný za lov, čo si vyžaduje veľa energie. Pobáda ho samičkino prosebné volanie, keďže všetka jej energia sa teraz sústreďuje na znášanie vajec a na starostlivosť o tento hodnotný majetok.

Lokalizovanie hniezda

Cez ďalekohľad som pozoroval krásneho samca, ako pri nosení koristi pravidelne prelietaval nad mojou hlavou. Napokon som našiel hniezdo. Laponské sovy si hniezda nestavajú, ale často sa usadia v hniezdach z mladiny po iných dravých vtákoch žijúcich v lese. Ak sova nemá k dispozícii hniezdo, môže použiť aj vyschnutý peň stromu.

V hniezde som našiel dve malé mláďatá pokryté páperím, ktoré s otvorenými očami užasnuto hľadeli na všetko okolo seba. S chorálom prosebného volania obracali hladné oči k matke, ktorá sedela neďaleko a sledovala ich. Mohlo by byť riskantné dostať sa v tejto chvíli príliš blízko k mláďatám. Keby samica cítila, že jej mláďatá sú ohrozené, potichu by priletela a napadla by votrelca pazúrmi ostrými ako ihly. Je preto dôležité byť ostražitý a sovy skúmať z úctivej vzdialenosti.

Kŕmenie a výchova

Keď samec priletel do hniezda, zobákom vzal myš zo svojich pazúrov a dal túto korisť jednému z mláďat. Kŕmenie mladého vtáka sprevádzajú hlasné zvukové efekty nasledujúceho vtáčaťa čakajúceho na svoj prídel.

Keď mláďa zožerie vytúženú potravu, nastáva uňho takmer komická zmena správania. Až doteraz sa zdalo živé a pohotové, no náhle sa jeho správanie mení a mláďa sa začína správať, akoby bolo opité! Všetka jeho energia sa sústreďuje na trávenie potravy a zakrátko sa zvalí ako scvrknutá kôpka jemného, našuchoreného páperia. Ale jeho súrodenec, ktorý je najbližšie k nemu, pomaly získava jasný zrak, keďže sa preberá z omámenia posledného kŕmenia.

Tak to pokračuje až do polovice júna. Dovtedy majú mláďatá štyri týždne a pobádané volaním svojej matky, môžu vyletieť z hniezda. Najprv sa veľmi obratne šplhajú po stromoch. Dravce tam nie sú pre ne takým nebezpečím, akým by boli na zemi.

Po čase sa mláďatá pohybujú medzi vetvami, používajúc pritom krídla, a tak si nacvičujú lietanie. Zakrátko sa samy naučia lietať a loviť. Mení sa aj ich vzhľad, takže ich možno tiež považovať za ‚krásnych obyvateľov lesa‘.

[Pramene ilustrácií na strane 18]

[Pramene ilustrácií na strane 19]