Strážcovia, ktorí chránia vaše zdravie

„MILÁ PANI,“ povedal lekár, keď si prezrel výsledky krvných testov, „vaša imunita je dosť oslabená.“ Veronica sa už istý čas necítila dobre. Opakované zápaly priedušiek ju oslabili a nedávno mala aj infekciu uší a problém s prinosovými dutinami.

Čo je to imunita a prečo je taká dôležitá? Ako funguje?

Chránení pred útokom

Imunitný systém zahŕňa zložitý systém molekúl a špecifických buniek, ktoré úzko spolupracujú v boji proti infekcii. Spoliehame sa naň, že nás bude chrániť pred útokom cudzích votrelcov, ako sú baktérie a vírusy.

Na znázornenie by sme mohli telo prirovnať k starovekému mestu. Typické mesto sa nachádzalo na vyvýšenom mieste, aby bolo možné už z diaľky zbadať akúkoľvek nepriateľskú armádu. Mesto chránila sústava hradieb a brán, pri ktorých slúžili hliadky a stráže. S takouto obranou bolo mesto bezpečným bydliskom. Ak prirovnáme naše telo k takému mestu, môžeme lepšie pochopiť, čo telo potrebuje na ochranu pred útokom.

Prvú obrannú líniu nášho tela proti invázii choroboplodných zárodkov tvorí koža a sliznice (napríklad tie, ktoré vystielajú nos a hrdlo). Naša koža pôsobí ako dôležitá mechanická zábrana. Miliardy choroboplodných zárodkov, ktoré máme na povrchu pokožky, sa odstránia olupovaním vrchných vrstiev kože.

Sliznica nie je taká pevná ako koža a je citlivejšia. Obsahuje však mnoho prirodzených látok, ktoré bojujú s choroboplodnými zárodkami. Jedna takáto látka sa nazýva lyzozým a nachádza sa v slzách, slinách a v pote. Zatiaľ čo na zastavenie množenia mnohých choroboplodných zárodkov stačí iba kyslosť potu, lyzozým ich zabíja rozrušením ich bunkových stien. Z tohto dôvodu si zviera môže pomôcť zahojiť rany jednoducho tak, že si ich líže.

Hlavní strážcovia — biele krvinky

Predstavme si, že sa baktériám schopným zapríčiniť chorobu podarí cez ranu alebo nákazou preniknúť do nášho „mesta“. Vzápätí vstupuje do akcie armáda buniek s jediným cieľom — odstrániť choroboplodné zárodky, ktoré prenikli do organizmu, a následne umožniť zotavenie sa z choroby. Bunky, ktoré bránia telo, sa nazývajú leukocyty, čiže biele krvinky. V tejto fáze boja sú dôležité tri druhy bielych krviniek, ktorými sú monocyty, neutrofily a lymfocyty.

Keď monocyty „začujú“ chemické signály naznačujúce v určitej zóne zápal, opúšťajú krvný obeh a prenikajú do postihnutého tkaniva, kde sa z nich stávajú makrofágy, čo znamená „veľkí požierači“. Tu pohltia všetko, čo je pre organizmus cudzie. Navyše vylučujú dôležité látky nazývané cytokíny, ktoré pripravujú telo na boj s infekciou. K funkciám cytokínov patrí aj vyvolanie horúčky. Horúčka je užitočný jav, ktorý dáva znamenie, že sa spustil obranný mechanizmus. Môže urýchliť proces uzdravovania a funguje aj ako užitočný indikátor diagnózy.

Potom neutrofily „začujú“ chemický signál zo zápalovej zóny a utekajú makrofágom na pomoc. Aj ony pohlcujú, čiže prehĺtajú baktérie. Keď tieto neutrofily zahynú, telo ich vylúči v podobe hnisu. Tvorba hnisu je teda ďalším druhom obrany. V tomto prípade platí latinský výrok, ktorý po stáročia používali lekári: pus bonum et laudabile. Znamená to „dobrý a chvályhodný hnis“. Tvorba hnisu pomáha zastaviť infekciu. Naši priatelia makrofágy po strávení choroboplodných zárodkov „prezentujú“, čiže vystavujú pozostatky choroboplodných zárodkov pred lymfocytmi, aby ich upozornili na votrelcov.

Lymfocyty tvoria superšpecializovanú elitnú jednotku v boji proti infekcii. Produkujú substancie nazývané protilátky, ktoré sa špecificky naviažu na určitý pozostatok choroboplodného zárodku. Existujú dve základné skupiny lymfocytov s odlišnými schopnosťami. Prvé sú B-lymfocyty, ktoré vytvárajú protilátky a uvoľňujú ich do krvného riečiska. B-lymfocyty sú nazývané ozbrojenými jednotkami imunitnej reakcie a svoje šípy, protilátky, vystreľujú s mimoriadnou presnosťou. Tieto protilátky „vyhľadajú“ choroboplodné zárodky, ktoré poznajú, a smrteľne ich zasiahnu. Ďalšia základná skupina lymfocytov, T-bunky, uchováva protilátky, ktoré pozná, prichytené na svojom povrchu. Používa ich na útok proti nepriateľovi — zapája sa takpovediac do boja zblízka.

Zápletka sa ešte viac zamotáva. Podskupina T-buniek, nazvaná pomocné T-bunky, pomáha svojim spoločníkom B-lymfocytom vylučovať veľké množstvo protilátok. Pred útokom pomocné T-bunky medzi sebou komunikujú. Najnovší výskum ukazuje, že tieto bunky sa prostredníctvom chemických signálov navzájom vzrušene „rozprávajú“ a v akomsi živom rozhovore si vymieňajú informácie o cudzorodej látke.

Pomoc poskytuje aj ďalšia dôležitá skupina, bunky prirodzených zabíjačov. Tieto bunky neprodukujú protilátky, ale sú pripravené usmrtiť bunky, ktoré sa „odcudzili“, lebo podľahli infekcii. Tak aj bunky prirodzených zabíjačov chránia telo pred poškodením.

Lymfocyty sú vďaka svojej imunologickej pamäti schopné zapamätať si ešte aj charakteristické znaky choroboplodných zárodkov, akoby o nich mali založený záznam. Teda ak sa niekedy objaví ten istý druh choroboplodného zárodku znova, tieto lymfocyty už majú špecifické protilátky na jeho okamžité zničenie.

Aj makrofágy, bunky, ktoré aktivujú imunitnú odpoveď, pomáhajú dokončiť prácu tým, že sa zdržiavajú nablízku, aby pomohli stlmiť zápal. Z postihnutej oblasti odstránia všetky mŕtve bunky, fragmenty buniek a zvyšky zanechané na „bojovom poli“ po bitke, čím v „meste“ obnovujú pokoj a poriadok.

Keď je obrana slabá

Tento postup je len základnou osnovou toho, ako údajne funguje imunologická obrana. No obrana môže byť oslabená z niekoľkých dôvodov: imunitný systém môže mať nejakú vnútornú vrodenú poruchu i sekundárne poruchy, ktoré človek v priebehu života získal pri kontakte s chorobami.

Jednou z najvážnejších chorôb je aids, obávaná pandémia, ktorá prepukla v 80. rokoch 20. storočia. Spôsobuje ju vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV), ktorý môže preniknúť do centra imunitného systému a postupne ničiť určité triedy lymfocytov. A to ochromí mimoriadne dôležitú časť obranného systému človeka. Infekcie sa potom objavujú znova a znova a nikdy sa úplne neodstránia. Dokonca sa zhoršujú a telo zostáva bez prostriedkov na svoju obranu. Je ako zruinované mesto bez múrov, ktoré môže ktokoľvek dobyť.

Našťastie nie všetky imunitné deficity sú také vážne. Veronica, o ktorej sme sa zmienili v úvode, mala menšiu poruchu produkcie jedného druhu protilátok, ktorý sa zvyčajne nachádza v slizniciach, najmä v slizniciach dýchacích ciest. To vysvetlilo, prečo trpela opakovanými a pretrvávajúcimi infekciami.

Veronicin stav sa zlepšil. Vypočula si vysvetlenie svojho lekára a rozhodla sa, že sa bude dôsledne držať liečebného postupu, ktorý jej predpísal. Keď sa zbavila zápalu prinosových dutín, súhlasila so sériou injekcií, ktoré mali stimulovať tvorbu protilátok.a Prestala fajčiť a podarilo sa jej viac odpočívať. Krátko nato sa jej zdravotný stav značne zlepšil.

Áno, sme vytvorení, aby sme sa tešili zo života v dobrom zdraví. Keď uvažujeme o úžasnej zložitosti imunitného systému a ďalších komplikovaných mechanizmov ľudského tela, podnecuje nás to obdivovať múdrosť nášho Stvoriteľa a byť mu za ňu vďační. (Žalm 139:14; Zjavenie 15:3) A hoci teraz sa pre ľudskú nedokonalosť nie vždy tešíme z dobrého zdravia, Božie inšpirované Slovo nás uisťuje, že v novom svete, ktorý má čoskoro prísť, budú ľudia privedení k dokonalosti mysle i tela, takže „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ — Izaiáš 33:24.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 13]

OBRANNÉ LÍNIE:

• KOŽA A SLIZNICE

• LEUKOCYTY, ČIŽE BIELE KRVINKY

Monocyty prenikajú do postihnutého tkaniva a pohlcujú vniknuté baktérie

Neutrofily pomáhajú pohltiť baktérie a telo ich vylučuje v podobe hnisu

Lymfocyty majú imunologickú pamäť; ak sa rovnaký druh choroboplodného zárodku objaví znova, protilátky ho ihneď zničia

• B-lymfocyty uvoľňujú protilátky ako dobre zacielené šípy; tie „vyhľadávajú“ choroboplodné zárodky a útočia na ne

• T-lymfocyty pomáhajú vytvárať protilátky, ktoré sa zúčastňujú „boja zblízka“ s choroboplodnými zárodkami

— Pomocné T-bunky pomáhajú B-lymfocytom vylučovať veľké množstvo protilátok

— Bunky prirodzených zabíjačov usmrcujú nakazené bunky priamo bez produkcie protilátok

[Obrázok na strane 15]

Biele krvinky útočia na baktérie

[Prameň ilustrácie]

Lennart Nilsson