Čo o tom hovorí Biblia?

Ako by sme mali využívať slobodu rozhodovania?

BOH obdaril prvých ľudí, Adama a Evu, schopnosťou samostatne sa rozhodovať. Adamovi dal na starosť záhradu Eden. K Adamovým úlohám patrilo vybrať mená pre zvieratá. (1. Mojžišova 2:15, 19) A čo je ešte dôležitejšie, Adam a Eva sa mohli rozhodnúť, či budú poslúchať Boha, alebo nie. — 1. Mojžišova 2:17, 18.

Odvtedy ľudia urobili už nespočetné množstvo rozhodnutí — mnohé boli dobré, niektoré nešťastné a ďalšie úplne zlé. Niektoré zo zlých rozhodnutí mali katastrofálne následky. No Boh nikdy nezasahoval do nášho práva rozhodovať sa. Boh je láskavým Otcom, a preto nám pomocou Biblie pomáha robiť dobré rozhodnutia. Okrem toho nás upozorňuje na následky zlých rozhodnutí. V Biblii sa píše, že budeme žať, čo rozsievame. — Galaťanom 6:7.

Rozhodovanie v osobných veciach

V niektorých veciach Boh jasne vyjadruje, aká je jeho vôľa, a poskytuje nám konkrétne vedenie. No vo väčšine prípadov to tak nie je. Biblia neuvádza súbor pravidiel platných pre všetky naše osobné záležitosti. Naopak, dáva nám všeobecné pokyny, ktoré nechávajú priestor na náš osobný vkus a želania. Všimnime si napríklad, čo uvádza o trávení voľného času.

Písmo označuje Jehovu za „šťastného Boha“. (1. Timotejovi 1:11) V Božom Slove sa hovorí, že je „čas smiať sa“ a „čas poskakovať“. (Kazateľ 3:1, 4) Dozvedáme sa tiež, že kráľ Dávid hrával na hudobnom nástroji na úžitok iných ľudí. (1. Samuelova 16:16–18, 23) Ježiš navštívil svadobnú hostinu a prispel k atmosfére na nej tak, že premenil vodu na víno. — Ján 2:1–10.

Biblia však vhodne upozorňuje: „Kto chodí s múdrymi, zmúdrie, ale ten, kto sa stýka s hlupákmi, zle pochodí.“ ​(Príslovia 13:20) „Oplzlé žartovanie“ a nemorálne konanie Boha uráža a môže zničiť náš vzťah k nemu. (Efezanom 5:3–5) Keď sa pri spoločenských príležitostiach podáva alkohol v neobmedzenom množstve, môže to viesť k vážnym problémom. (Príslovia 23:29–35; Izaiáš 5:11, 12) Okrem toho Jehova nenávidí násilie. — Žalm 11:5; Príslovia 3:31.

Tieto biblické texty nám pomáhajú pozerať sa na trávenie voľného času tak ako Boh. Kresťania berú pri rozhodovaní do úvahy Bibliu. Samozrejme, každý z nás pocíti následky svojich rozhodnutí — či už dobré, alebo zlé. — Galaťanom 6:7–10.

Podobne dostávajú kresťania povzbudenie múdro sa rozhodovať v súlade s biblickými zásadami v takých veciach, ako je obliekanie, manželstvo, rodičovstvo alebo obchodné a finančné záležitosti. To zahŕňa aj veci, ktoré sa v Písme výslovne neuvádzajú, ale zásady, ktoré v ňom sú, pomáhajú rozhodnúť sa podľa svedomia. (Rimanom 2:14, 15) Vo všetkých osobných rozhodnutiach, ktoré kresťania robia, by mala platiť táto zásada: „Či jete alebo pijete alebo robíte čokoľvek iné, všetko robte na Božiu slávu.“ — 1. Korinťanom 10:31.

Je tiež dobré, keď v tejto oblasti berieme do úvahy zásadu „starať sa o svoje záležitosti“. (1. Tesaloničanom 4:11) Kresťania majú často viacero možností voľby, ktoré nie sú v rozpore s Božou vôľou. Preto jeden kresťan môže dať prednosť inej veci ako druhý. Bohu by sa nepáčilo, keby videl, že jeho služobníci sa navzájom posudzujú. (Jakub 4:11, 12) Biblia múdro radí: „Nech však nikto z vás netrpí ako... ten, ktorý sa mieša do záležitostí iných ľudí.“ — 1. Petra 4:15.

Rozhodnutie slúžiť Bohu

V Biblii sa zdôrazňuje, aké užitočné je poslúchať Boha. No Boh ľudí nenúti, aby ho uctievali. Nie, pozýva ich, aby sa stali jeho ctiteľmi. Biblia napríklad uvádza: „Ó, vojdite, uctievajme a klaňajme sa; pokľaknime pred Jehovom, naším Tvorcom.“ — Žalm 95:6.

Také pozvanie dostal aj staroveký Izrael. Pred viac ako 3500 rokmi stál niekoľkomiliónový izraelský národ pred vrchom Sinaj a Boh ho oboznámil so systémom pravého náboženstva zakotveným v mojžišovskom Zákone. Izraeliti mali možnosť rozhodnúť sa: Budú slúžiť Bohu, alebo nie? Ako zareagovali? Jednohlasne povedali: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní konať a byť poslušní.“ ​(2. Mojžišova 24:7) Sami sa rozhodli uctievať Jehovu.

V prvom storočí začal Ježiš s kázaním dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. (Matúš 4:17; 24:14) Nikdy nikoho nenútil zapojiť sa do tejto činnosti. Naopak, láskavo iných pozýval: ‚Buďte mojimi nasledovníkmi.‘ (Marek 2:14; 10:21) Mnohí ľudia jeho pozvanie prijali a začali kázať s ním. (Lukáš 10:1–9) O nejaký čas sa niektorí rozhodli opustiť ho. Judáš sa ho rozhodol zradiť. (Ján 6:66; Skutky 1:25) Neskôr sa pod vedením apoštolov mnoho ďalších ľudí stalo učeníkmi, ale nie pod hrozbou meča, ale z vlastnej slobodnej vôle. Boli „správne naklonení“ a „uverili“. (Skutky 13:48; 17:34) Aj dnes praví kresťania ochotne poslúchajú Božie Slovo a držia sa Ježišovho učenia.

Je zrejmé, že Boh si želá, aby sme využívali schopnosť rozhodovať sa. Na stránkach Biblie nám tiež poskytuje vedenie, ktoré nám pomáha robiť múdre rozhodnutia. (Žalm 25:12) V osobných rozhodnutiach by mal každý kresťan najskôr dôkladne zvážiť zásady, ktoré nám dal Boh. Len tak budeme môcť preukazovať Bohu „svätú službu so silou rozumu“. — Rimanom 12:1.