Rastúca averzia k daniam?

„Márne sa namáham, aj tak ma oberú.“ — Babylonské príslovie, asi 2300 pred n. l.

„Na tomto svete nie je isté nič — okrem smrti a daní.“ — Americký štátnik Benjamin Franklin, 1789.

REUBEN pracuje ako predavač. Každý rok takmer tretinu svojich ťažko zarobených peňazí vydá na dane. „Neviem, kam všetky tie peniaze idú,“ sťažuje sa. „Štátne príspevky sa často znižujú a poskytovaných služieb je stále menej.“

Avšak či sa nám to páči, alebo nie, dane sú súčasťou nášho života. Odborník na dane Charles Adams hovorí: „Vlády zdaňujú príjem všemožným spôsobom už odvtedy, čo existuje civilizovaný svet.“ Dane často vyvolávajú rozhorčenie a niekedy boli aj podnetom na vzburu. Starovekí Briti, ktorí bojovali proti Rimanom, hovorili: „Radšej zomrieme, než by sme mali platiť dane!“ Vo Francúzsku bol odpor ku gabelle, dani zo soli, jedným z činiteľov vedúcich k Francúzskej revolúcii, počas ktorej vyberačov daní popravovali gilotínou. A vzbura voči daniam hrala svoju úlohu aj v americkej vojne za nezávislosť od Anglicka.

Nie div, že averzia k daniam pretrváva až dodnes. Odborníci hovoria, že v rozvojových krajinách sú daňové systémy často „neefektívne“ a „nespravodlivé“. Podľa jedného výskumníka je v istej chudobnej africkej krajine „vyše 300 miestnych daní, ktorých spravovanie nie je možné zvládnuť ani s tými najschopnejšími pracovníkmi. Riadny systém vyberania a kontroly daní buď neexistuje, alebo nefunguje... čím vzniká príležitosť na ich zneužívanie.“ Podľa spravodajstva BBC v jednej ázijskej krajine „miestni úradníci zaviedli desiatky... nelegálnych poplatkov — od poplatkov za pestovanie banánov po daň zo zabíjačky — buď aby získali viac finančných prostriedkov pre miestne úrady, alebo aby si naplnili vlastné vrecká“.

Priepasť medzi bohatými a chudobnými len prilieva olej do ohňa. Publikácia OSN Africa Recovery uvádza: „Jedným z mnohých ekonomických rozdielov medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami je, že rozvinuté krajiny farmárov dotujú, zatiaľ čo rozvojové krajiny od nich vyberajú daň... Z prieskumu Svetovej banky vyplýva, že len dotácie [poskytované farmárom] v Spojených štátoch spôsobujú, že v západnej Afrike je ročný príjem z vývozu bavlny o 250 [miliónov] amerických dolárov nižší.“ Farmári v rozvojových krajinách preto bývajú podráždení, keď od nich vláda ešte žiada, aby zo svojho aj tak nízkeho príjmu platili dane. Jeden ázijský farmár sa vyjadril: „Vždy, keď sem [vládni úradníci] prišli, bolo nám jasné, že idú pýtať peniaze.“

Rozhorčení boli nedávno aj farmári v Južnej Afrike, keď im vláda nariadila platiť pozemkovú daň. Farmári sa vyhrážali, že to dajú na súd. Daň „finančne zruinuje farmárov a zvýši počet nezamestnaných pracovníkov fariem,“ tvrdil ich hovorca. Odpor k daniam ešte aj dnes vedie niekedy k násilnostiam. Spravodajstvo BBC oznamuje: „Minulý rok boli dvaja [ázijskí] farmári zabití, keď polícia vtrhla do dediny, v ktorej roľníci protestovali proti neúmerne vysokým daniam.“

Nad platením daní sa však nerozhorčujú len chudobní. Prieskum v Južnej Afrike odhalil, že mnohí bohatí daňovníci „nie sú ochotní platiť ďalšie dane — ani keby to znamenalo, že vláda nebude schopná skvalitniť služby, ktoré sú pre nich dôležité“. Slávne osobnosti vo svete hudby, filmu, športu a politiky sa pre daňové úniky dostávajú na prvé stránky novín. Kniha The Decline (and Fall?) of the Income Tax (Úpadok [a zánik?] dane z príjmu) poznamenáva: „Žiaľ, naši najvyšší vládni úradníci, naši prezidenti, ani zďaleka nie sú dokonalým príkladom, ktorý by podnecoval bežných občanov k tomu, aby poslúchali daňový zákon.“

Možno aj vy máte pocit, že dane sú príliš vysoké, nespravodlivé a veľmi zaťažujúce. Ako by ste sa teda mali pozerať na ich platenie? Slúžia dane užitočnému účelu? Prečo sú daňové systémy často také zložité? A prečo sa zdajú nespravodlivé? Týmito otázkami sa budú zaoberať nasledujúce články.

[Obrázok na strane 4]

V rozvojových krajinách neprimerane vysokú časť daní často platia chudobní

[Prameň ilustrácie]

Godo-Foto