Matky zdolávajú prekážky

VEĽKOU prekážkou, s ktorou sa dnes mnohé matky stretávajú, je skutočnosť, že musia ísť do zamestnania, aby finančne podporili rodinu. Okrem toho možno musia z rôznych dôvodov vychovávať svoje deti bez pomoci partnera.

Margarita je slobodná matka z Mexika, ktorá sama vychováva dve deti. „Bolo ťažké školiť ich v morálnych a duchovných otázkach,“ hovorí. „Raz môj dospievajúci syn prišiel domov z večierka podnapitý. Varovala som ho, že ak sa to stane ešte raz, nepustím ho domov. A tak keď sa to stalo druhýkrát, s veľkou bolesťou v srdci som ho vymkla. Našťastie to už viac neurobil.“

Krátko nato Margarita začala študovať Bibliu, čo jej pomohlo vštepovať svojim deťom morálne hodnoty. Dnes sú obe jej deti Jehovovými svedkami a slúžia celým časom.

Keď manželia odchádzajú do zahraničia

Mnohí manželia v menej rozvinutých krajinách sa sťahujú za prácou do prosperujúcejších krajín a výchovu detí nechávajú na manželkách. Laxmi, jedna matka z Nepálu, hovorí: „Môj manžel je v zahraničí už sedem rokov. Deti ma poslúchajú menej ako otca. Keby bol tu a stále sa ujímal vedenia, bolo by to ľahšie.“

Laxmi aj napriek ťažkostiam túto prekážku zdoláva. Má nižšie vzdelanie, a preto starším deťom našla súkromných učiteľov, ktorí im pomáhajú s domácimi úlohami. Ale pozornosť venuje hlavne ich vzdelávaniu v duchovnej oblasti, a preto každý týždeň vedie s nimi biblické štúdium. Každý deň s deťmi rozoberá biblický text a pravidelne ich berie na kresťanské zhromaždenia.

Matky s nižším vzdelaním

Ďalšou prekážkou v niektorých krajinách je relatívne vysoká negramotnosť žien. Aurelia z Mexika, ktorá má šesť detí, o nevýhode nevzdelaných matiek hovorí: „Moja matka vždy vravela, že úlohou žien nie je vzdelávať sa. Preto som sa nikdy nenaučila čítať a nemohla som svojim deťom pomôcť s domácimi úlohami. Bolo to zraňujúce. Nechcela som, aby trpeli ako ja, a tak som tvrdo pracovala, aby som im zabezpečila vzdelanie.“

Aj keď má matka nižšie vzdelanie, môže mať na deti veľký vplyv. Jedno príslovie pravdivo hovorí: „Vzdelávaj ženy a vzdelávaš učiteľky mužov.“ Bišnu z Nepálu, ktorá má troch synov, bola negramotná, ale jej túžba učiť sa biblické pravdy a odovzdávať ich aj svojim deťom ju podnietila k tomu, že sa veľmi snažila naučiť čítať a písať. Dohliadala na to, aby si deti robili domáce úlohy, a pravidelne chodila do školy, aby sa o ich prospechu porozprávala s učiteľmi.

O tom, ako Bišnu svoje deti vzdelávala v duchovnej a morálnej oblasti, jej syn Silaš hovorí: „Najviac sa mi na jej úsilí učiť nás páčilo to, že keď sme urobili chybu, naprávala nás pomocou biblických príkladov. Táto metóda učenia bola účinná a pomohla mi prijať radu.“ Bišnu bola úspešnou učiteľkou svojich synov. Všetci traja sú teraz zbožnými mladými mužmi.

Antonia z Mexika, ktorá vychováva dve deti, hovorí: „Chodila som iba do základnej školy. Bývali sme v odľahlej dedine a najbližšia stredná škola bola ďaleko. Ale chcela som, aby moje deti mali lepšie vzdelanie ako ja, a preto som im venovala veľa času. Naučila som ich čítať, písať a počítať. Dcéra vedela vyhláskovať svoje meno a poznala všetky písmená abecedy ešte predtým, než išla do školy. Syn vedel pekne čítať, už keď išiel do materskej školy.“

Keď Antonia dostala otázku, ako deti viedla v duchovnej a morálnej oblasti, odpovedá: „Učila som ich biblické príbehy. Dcéra dokázala biblické príbehy vyjadriť gestami skôr, než vedela rozprávať. Syn mal prvé verejné čítanie Biblie na našom kresťanskom zhromaždení, keď mal štyri roky.“ Mnohé matky s nižším vzdelaním si úspešne plnia svoju úlohu učiteľky.

Boj so škodlivými zvykmi

Tzotzilovia v Mexiku majú zvyk predať svoje dcéry do manželstva, keď majú 12 či 13 rokov. Dievčatá často predajú oveľa staršiemu mužovi, ktorý chce mať druhú alebo tretiu manželku. Ak muž nie je s dievčaťom spokojný, môže ho vrátiť a peniaze dostane späť. Aj Petrona sa ako dieťa stretla s týmto zvykom. Jej matka bola predaná za manželku, porodila dieťa a muž sa s ňou rozviedol — to všetko zažila ešte predtým, než mala 13 rokov! Prvé dieťa zomrelo a Petroninu matku potom predali ešte dvakrát. Porodila spolu osem detí.

Petrona nechcela mať taký život a hovorí, čo urobila: „Keď som skončila základnú školu, povedala som matke, že sa nechcem vydať, ale chcem ďalej chodiť do školy. Matka mi povedala, že ona to nemôže ovplyvniť a že sa mám porozprávať s otcom.“

„Vydám ťa,“ povedal mi otec. „Vieš po španielsky. Vieš čítať. Čo ešte chceš? Ak chceš študovať, musíš si školu platiť sama.“

„A tak to aj bolo,“ hovorí Petrona. „Vyšívala som, aby som si zarobila na výdavky.“ Týmto spôsobom sa jej podarilo uniknúť tomu, aby ju predali. Keď Petrona vyrástla, jej matka začala študovať Bibliu a to jej dodalo odvahu, aby vštepovala biblické hodnoty aj Petroniným mladším sestrám. Z vlastnej skúsenosti ich vedela poučiť o smutných následkoch zvyku predávať mladé dievčatá do manželstva.

Ďalší zvyk, ktorý je rozšírený medzi mnohými, je, že synov v rodine môžu vychovávať iba otcovia. Petrona hovorí: „Tzotzilské ženy sú učené, že sú menejcenné. Muži sú veľmi panovační. Malí chlapci napodobňujú otcov a matkám hovoria: ‚Nemôžeš mi hovoriť, čo mám robiť. Ak mi to nepovie otec, neposlúchnem.‘ Teda matky nemôžu vychovávať svojich synov. Ale teraz, keď moja matka študuje Bibliu, darí sa jej mojich bratov usmerňovať. Naučili sa naspamäť Efezanom 6:1, 2: ‚Deti, poslúchajte svojich rodičov... Cti svojho otca a svoju matku.‘“

Aj Mary, jedna matka z Nigérie, hovorí: „Kultúra ľudí, medzi ktorými som vyrástla, nedovoľuje matke, aby učila či vychovávala chlapcov. Ale ja som sa riadila biblickým príkladom Loidy a Euniky — Timotejovej starej matky a matky — a bola som odhodlaná, že nedovolím, aby mi miestne zvyky bránili učiť moje deti.“ — 2. Timotejovi 1:5.

Iným bežným zvykom v niektorých krajinách je takzvaná ženská obriezka, ktorá sa dnes obvykle nazýva mrzačenie ženských pohlavných orgánov (FGM). Pri zákroku sa odstráni časť alebo väčšina vonkajších pohlavných orgánov dievčaťa. O tomto zvyku začala verejne hovoriť Waris Dirieová, známa modelka a zvláštna vyslankyňa Populačného fondu OSN. Aj ju ako dieťa podľa miestneho somálskeho zvyku matka obrezala. Jedna správa uvádza, že ôsmim až desiatim miliónom žien a dievčat na Blízkom východe a v Afrike hrozí, že podstúpia FGM. Dokonca aj v Spojených štátoch je v ohrození okolo 10 000 dievčat.

Aké predstavy sú za týmto zvykom? Niektorí si myslia, že ženské pohlavné orgány sú zlé a že dievča je preto nečisté a nemôže sa vydať. Navyše odrezanie, čiže odstránenie vonkajších pohlavných orgánov sa považuje za záruku panenstva a vernosti dieťaťa. Ak matka nedodrží tento zvyk, môže sa vystaviť hnevu manžela a miestnej komunity.

Ale mnohé matky si uvedomili, že neexistuje oprávnený dôvod — náboženský, lekársky ani hygienický — na podporu tohto bolestivého zákroku. Nigérijský knižný dokument Repudiating Repugnant Customs (Odmietanie ohavných zvykov) odhaľuje, že mnoho matiek odvážne odmietlo podrobiť svoje dcéry tomuto zákroku.

Áno, matkám na celom svete sa darí chrániť a učiť svoje deti aj napriek mnohým prekážkam. Sú ich snahy skutočne cenené?

[Rámček/obrázok na strane 5]

„Mnohé štúdie ukázali, že neexistuje žiadna účinná stratégia rozvoja, v ktorej by ústrednú úlohu nehrali ženy. Keď sú ženy plne zapojené, priaznivé výsledky je možné vidieť okamžite: rodiny sú zdravšie a lepšie živené; zvyšuje sa ich príjem, úspory a investície. A čo platí o rodinách, platí aj o spoločnostiach a z dlhodobého hľadiska aj o celých krajinách.“ — Generálny tajomník OSN Kofi Annan, 8. marca 2003.

[Prameň ilustrácie]

UN/​DPI photo by Milton Grant

[Rámček/obrázky na strane 8]

Obetovala sa v náš prospech

Mladý Brazílčan Juliano hovorí: „Keď som mal päť rokov, matka mala pred sebou sľubnú kariéru. Ale keď sa narodila sestra, rozhodla sa odísť zo zamestnania, aby sa o nás starala. Spolupracovníci sa ju snažili odhovoriť. Povedali, že keď jej deti vstúpia do manželstva a opustia domov, všetko, čo pre ne urobila, bude stratené, že investuje do niečoho, čo nemá návratnosť. Ale môžem povedať, že nemali pravdu. Nikdy nezabudnem na jej prejav lásky.“

[Obrázky]

Julianova matka s deťmi; vľavo: Juliano, keď mal päť rokov

[Obrázky na strane 6]

Bišnu sa naučila čítať a písať a potom pomohla svojim synom získať dobré vzdelanie

[Obrázky na strane 7]

Antoniin malý syn číta Bibliu na kresťanských zhromaždeniach

[Obrázky na strane 7]

Petrona je dobrovoľnou pracovníčkou v mexickej odbočke Jehovových svedkov. Jej matka, ktorá sa časom stala svedkyňou, učí Petroniných mladších súrodencov

[Obrázok na strane 8]

Waris Dirieová je známa hovorkyňa proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov

[Prameň ilustrácie]

Photo by Sean Gallup/​Getty Images