Slnečnica — krásna a užitočná
Od dopisovateľa Prebuďte sa! vo Švajčiarsku
ŽIARIVÉ slnečné dni v nás vyvolávajú radostnú náladu. Preto nečudo, že ľuďom na celom svete robí radosť aj pohľad na slnečnicu — kvet pomenovaný podľa slnka! Už len jediná slnečnica v záhrade, ktorá sa na nás usmieva, nás poteší. O čo viac veľké pole plné týchto jasnožltých usmievavých tváričiek!
Ale viete, ako sa táto kamarátska kvetina stala takou obľúbenou? Skutočne sa otáča za slnkom? A je naozaj užitočná?
Cesta okolo sveta
Pôvodný domov slnečnice sa rozprestieral od Strednej Ameriky až po dnešnú južnú Kanadu. Na tomto území pestovali slnečnice Indiáni. Keď španielski bádatelia v roku 1510 previezli túto rastlinu cez Atlantik, rýchlo sa rozšírila po celej západnej Európe. Pôvodne sa slnečnica považovala len za okrasu botanických a súkromných záhrad. Ale asi v polovici 18. storočia sa začali jej semienka považovať za pochúťku. Okrem toho ľudia vtedy robili z jej listov a kvetov čaj proti horúčke.
V roku 1716 získal jeden Angličan licenciu na lisovanie oleja zo slnečníc na technické účely — pre tkáčstvo a garbiarstvo. No slnečnicový olej zostal vo zvyšnej časti Európy až do 19. storočia takmer neznámy. Je pravda, že ruský cár Peter Veľký už v roku 1698 priniesol slnečnicové semienka z Holandska do Ruska. No komerčné pestovanie slnečníc v Rusku sa začalo až v 30. rokoch 19. storočia. Už za niekoľko rokov sa v ruskej oblasti Voronež vyrábali tisícky ton slnečnicového oleja. Pestovanie slnečníc sa čoskoro rozšírilo do susedného Bulharska, bývalej Juhoslávie, Maďarska, Rumunska a na Ukrajinu.
Koncom 19. storočia nastala paradoxná situácia, keď ruskí prisťahovalci opäť priniesli slnečnicu do Severnej Ameriky. Prví osadníci kontinentu totiž na rozdiel od Indiánov nepokračovali v pestovaní slnečníc. V súčasnosti sú po celom svete roztrúsené obrovské slnečnicové polia.
Otáča sa za slnkom
Skutočne sa slnečnica otáča za slnkom? Áno! Jej listy i kvety sú heliotropické, teda otáčajú sa za slnečným svetlom. V rastline sa nachádza auxín, rastlinný hormón, ktorý riadi rast. Väčšie množstvo auxínu na strane odvrátenej od svetla spôsobuje, že byľ vyrastá smerom k svetlu. No keď sú kvety úplne rozkvitnuté, už nie sú heliotropické, ale spravidla zostanú nasmerované na východ.
Latinský názov slnečnice, Helianthus annuus (slnečnica ročná), je odvodený z gréckych slov, ktoré znamenajú „slnko“ a „kvet“, a z latinského slova, ktoré znamená „ročný“. Slnečnica zvyčajne dorastá do výšky asi dvoch metrov, ale niektoré obrovské odrody môžu byť až dvakrát také vysoké. Mohutná stonka a drsno chlpaté zelené listy sú korunované veľkým okrúhlym súkvetím so žiarivo žltými okvetnými lístkami. Tie obklopujú tmavý terč, ktorý sa skladá z menších rúrkovitých kvetov. Keď ich opelí hmyz, vyvinú sa z nich jedlé slnečnicové semienka. Terč slnečnice môže mať priemer 5 až 50 centimetrov a môže v ňom byť 100 až 8000 semienok.
Existuje veľa druhov slnečníc a krížením stále vznikajú nové odrody. Obvykle sa na poľnohospodárske účely pestujú len dve odrody. Jednou je slnečnica ročná, ktorá sa pestuje hlavne na výrobu slnečnicového oleja. Druhou odrodou je slnečnica hľuznatá, ktorá sa pestuje pre hľuzy, ktoré sú známe ako židovské alebo jeruzalemské zemiaky. Používajú sa ako krmovina pre dobytok a pri výrobe cukru a alkoholu.
Ekonomický prínos
Dnes sa väčšina slnečníc pestuje pre ich semená, z ktorých sa vyrába vynikajúci olej. Slnečnicový olej sa používa pri varení, do šalátových dresingov a do stužených rastlinných tukov. Semená majú vysokú výživovú hodnotu — 18 až 22 percent tvoria bielkoviny a iné výživné látky.
Mnohí ľudia majú radi jemne opražené a solené slnečnicové semienka. Pomleté slnečnicové semienka sa môžu použiť ako prísada do pečenia. Slnečnicový olej sa tiež pridáva do šampónov, balzamov na pery, krémov na ruky, telových mliek a do výrobkov detskej kozmetiky. Dokonca sa používa na výrobu motorových olejov. Slnečnicové semienka sa používajú aj ako potrava pre vtáctvo a drobné zvieratá.
Slnečnicové pole je rajom včiel — z jedného hektára slnečníc môžu včely vyrobiť 25 až 50 kilogramov medu. Stonky, ktoré zostanú po zbere slnečníc, obsahujú 43 až 48 percent celulózy, ktorá sa využíva pri výrobe papiera a iných výrobkov. Zvyšky slnečnice môžu slúžiť ako siláž pre dobytok či ako hnojivo.
Slnečnica je skutočne cenným darom pre ľudstvo. Jej krása inšpirovala umelecké diela, akým je i maľba Vincenta van Gogha „Slnečnice“. Nech tento kvet rastie kdekoľvek, zdá sa, že prináša slnečný jas do našich domovov a záhrad. Radostná „tvár“ slnečnice a jej mnohoraké využitie nám môže prísť na myseľ, keď čítame žalmistove slová: „Sám si urobil mnoho vecí, ó, Jehova, môj Bože, aj svoje podivuhodné diela a svoje myšlienky voči nám... Je ich viac, ako môžem vypočítať.“ — Žalm 40:5.